História futbalových dresov: Ako sa vyvíjali futbalové výstroje a doplnky

História futbalového dresu sa začala písať už v 19. storočí, keď sa v Anglicku rozvinula modernejšia podoba futbalu. Prečítajte si o začiatkoch hráčov v hutných bavlnených tričkách, ťažkých kožených topánkach, ale aj o tom, kedy sa začali vyrábať syntetické materiály a kto ich začal prvý využívať na ihrisku.

Prvé dresy na anglických školách

Prvá zmienka o odeve špeciálne určenom pre futbal pochádza z roku 1526. V šatníku Jindřicha VIII. bol nájdený pár futbalových topánok. V 16. storočí sa však futbal prevádzkoval výhradne na stredných školách, aby boli žiaci motivovaní k pohybu.

Každá škola mala vlastné pravidlá, ktoré odrážali miestne podmienky, ako bola veľkosť ihriska a ďalšie faktory.

Podľa obrázku z roku 1840 nazvaného „Prostí ľudia majú červené a chlapci z koleje modré dresy“ sa dá predpokladať, že k farebnému odlíšeniu tímov dochádzalo už v tejto dobe.

O pár rokov neskôr spomínal rovnaké farby aj článok Bell’s Life in London z roku 1858.

Postupným vývojom dochádzalo k používaniu zvláštneho odevu, ktorý zahŕňal elegantné sametové dresy a čiapky.

Dresy prvého klubu Sheffield FC

Futbalová hra začala mať organizovanú podobu zhruba v 60. rokoch 19. storočia, ale hráči mimo školy nosili oblečenie, ktoré mali dostupné. Futbalisti rovnakého tímu sa potom identifikovali farebnými čiapkami alebo šerpami.

Pravidlá prvého futbalového klubu Sheffield FC z roku 1857 vyžadovali, aby členovia získali jednu červenú a jednu tmavo modrú čiapku na rozlíšenie tímov pri zápasoch. V roku 1860 sa podľa záznamov objavili hráči Sheffieldu v červených a bielych farbách a súperi z Hallam & Stumperlow v modrých farbách.

Odlišenie čiapkami a šerpami sa nakoniec príliš neosvedčilo a príručka hry z roku 1867 navrhovala, aby jeden tím nosil pruhované dresy jednej farby a druhý tím inej farby. Len tak by sa dalo predísť zmatenému odoberaniu lopty spoluhráčom.

Vo futbalových ročenkách Charlesa Alcocka boli dokonca objavené návratové formuláre žiadajúce klubových sekretárov o uvedenie podrobností o farbách klubu.

Profesionalizácia futbalu a úprava dresov

Až do založenia Futbalovej akadémie nosili hráči rôznorodé, ťažké bavlnené dresy, nohavice pod kolená alebo dlhé nohavice s páskom či podväzkami a ťažké kožené topánky. Hviezda raného futbalu Lord Kinnaird sa preslávil svojimi dlhými bielymi nohavicami.

Výnimku tvorili školskí hráči, ktorí boli odetí do elegantnejších pruhovaných dresov podobných žokejovým alebo pyžamám.

So vznikom Futbalovej akadémie sa postupne začal futbal profesionalizovať a tiež sa objavovali prvé štandardné dresy s konkrétnymi farbami reprezentujúcimi jednotlivé kluby. Napríklad Royal Engineers A.F. C. obsahoval červenú a modrú, Lincoln zase biele dresy s červenými, bielymi a modrými čiapkami.

Mnoho klubov vychádzalo z farieb spojených so školami alebo inými športovými organizáciami, z ktorých vznikli.

Na dresoch chýbali čísla, ktoré by identifikovali jednotlivých hráčov.

S profesionalizáciou futbalu sa menila aj výstroj. Krikľavé farby boli vymenené za jednoduché kombinácie hlavných odtieňov, aby rastúci počet divákov ľahko identifikoval jednotlivých hráčov.

V roku 1890 sa rozhodlo, že všetky členské tímy musia disponovať odlišnými farbami, aby nedošlo k mäteniu divákov. Nakoniec sa však pravidlá mierne upravili a tímy museli mať k dispozícii aj druhý súbor dresov v inej farbe.

Od roku 1921 pripadá povinnosť zmeniť farbu dresu hosťujúcemu tímu.

Prvé použitie chráničov holení

Zprvu sa okrem oblečenia a obuvi nepoužívala takmer žiadna ďalšia výbava. Až do roku 1874, keď sa prvýkrát objavil hráč Nottingham Forest Sam Weller Widdowson s chráničmi holení. Vyrobil ich skrátením chráničov na kriket a umiestnil nad punčochy. Napriek tomu, že sa mu ostatní najprv vysmievali, čoskoro sa jeho nápadom inšpirovali.

Na prelome storočia sa chrániče viac upravili. Boli zmenšené a umiestnené pod punčochy.

História futbalového dresu na začiatku 20. storočia

S rozšírením futbalovej hry po svete došlo aj k ovplyvneniu klubov, pokiaľ ide o oblečenie a výstroj. Tímy v zahraničí a na iných kontinentoch prijímali sady a neraz aj farby podobné tým, ktoré nosili v Spojenom kráľovstve.

V roku 1903 prijal napríklad taliansky Juventus čierno-biele pruhy inšpirované Notts County. Neskôr klub Atlético Independiente z Argentíny oblečil červené dresy, ktoré videl u Nottingham Forest.

Kolem roku 1905 nahradili pumpky po kolená, predpísané Futbalovou akadémiou, kratšie kraťasy nazývané „shorts“.

Od roku 1909 sa zmenili pravidlá pre oblečenie brankárov, ktorí začali nosiť farby odlišné od ostatných hráčov v tíme. Pôvodne sa za farby gólmanov určili modrá a červená, v roku 1912 k nim bola pridaná ešte zelená. V tej dobe nosili brankári na rozlíšenie skôr ťažší odev pripomínajúci sveter alebo rolák.

Pridanie čísel na dres

Prvý veľký zápas, kedy sa na hráčoch objavili čísla, sa konal 1933 vo finále FA Cupu medzi Evertonom a Manchesterom City. Boli vyrobené špeciálne sady dresov, červená a biela, ktoré si tímy losovali mincou. Hráči Evertonu nosili čísla 1–11, zatiaľ čo hráči City nosili čísla 12–22.

Až okolo druhej svetovej vojny sa praktizovalo nepsané pravidlo prideľovania čísel konkrétnym hráčom. Zprvu sa vo všetkých tímoch číslovalo od jednej do jedenástich, pričom napríklad číslo jedna najčastejšie obdržal gólman a deviatka sa používala pre hlavného útočníka tímu.

V histórii škótskeho futbalového dresu sa udiali len malé rozdiely oproti Anglicku. Na príklad škótsky klub Celtic do roku 1975 nosil čísla skôr na šortkách než na tričkách. (história futbalových dresov Škótska)

História futbalového dresu v Brazílii a Nemecku

Na začiatku druhej polovice 20. storočia došlo vplyvom rozvoja syntetickej výroby k úpravám dresov. Ťažkú bavlnu vystřídaly ľahšie a priedušnejšie materiály, čoho využili niektoré európske a juhoamerické krajiny.

Nemecké a brazílske futbalové kluby v histórii kopírovali tie britské, avšak teraz sa prispôsobili technologickému vývoju skôr než doterajší anglický priekopník. Takisto strihovo sa začali ich dresy odlišovať. Límce a viazanie pri krku postupne vystřídal strih do V.

Spojené kráľovstvo ešte nejaký čas odolávalo novým možnostiam a zostávalo pri dresoch podobných tým pred vojnou.

Rovnako tak východná Európa inklinovala k historickým futbalovým tričkám viac než k novým syntetickým materiálom. (história futbalových tričiek)

Až s príchodom Európskeho pohára v roku 1954 a iných medzinárodných súťaží sa nový štýl rozšíril aj na zvyšok kontinentu. Do konca päťdesiatych rokov boli ťažké košele a topánky z predvojnových rokov úplne zažehnané.

Prechod k syntetickým materiálom bol podporovaný aj zlepšením technológií v textilnom priemysle a potrebami moderného futbalu. Tieto zmeny postupne viedli k tomu, že dnes sú futbalové dresy takmer výhradne vyrobené z polyesteru, nylonu alebo ich zmesi.

Vývoj sponzorských dresov

Od sedemdesiatych rokov došlo k prvej výrobe sponzorských dresov a dresov pre fanúšikov. S nápadom prišiel najprv klub Leeds United, ktorý navrhol repliky dresov pre fanúšikov. A čoskoro sa pridávali aj ďalšie kluby, ktoré svoje dresy rozširovali o logá výrobkov a iné ozdoby.

V roku 1973 uzavrel nemecký tím Eintracht Braunschweig dohodu s miestnym výrobcom alkoholu Jägermeister a zobrazil jeho logo na prednej strane svojich tričiek. Brzy potom sa sponzorské dohody rozšírili do ďalších tímov.

Oproti tomu španielske kluby FC Barcelona a Athletic Bilbao prezentáciu sponzorského loga odmietali. Barcelona až do roku 2011 nosila miesto sponzorov na tričkách logo UNICEF a každoročne prispievala 1,5 milióna eur na charitu.

Moderná doba krikľavých dizajnov

V 70. rokoch sa začali na dresoch objavovať mená hráčov. Priekopníkom sa stala Severoamerická aliancia, ktorá navyše pridelila každému hráčovi vlastné číslo namiesto jednoduchého číslovania od 1 do 11.

V ostatných krajinách sa tieto nápady presadzovali postupne.

Od 80. rokov začali firmy ako Hummel a Adidas navrhovať v súvislosti s rozvojom technológie stále zložitejšie dizajny.

O desať rokov neskôr sa farebné schémy dresov stávali krikľavejšími a mnoho návrhov z tej doby je považovaných za jedny z najhorších v histórii. Avšak obyčajné šedivé dresy, ktoré v roku 1996 predstavila Manchester United, boli odložené kvôli zlej viditeľnosti hráčov.

Vývoj futbalovej obuvi

Než vznikli špecializované futbalové topánky, používali hráči bežné kožené topánky alebo pracovnú obuv. Na tú pôvodne pribíjali prúžky kože, aby zlepšili priľnavosť. Topánky boli ťažké s tvrdými špičkami a siahali vysoko nad členky.

Na konci 19. storočia sa na topánky pridávali kovové hroty, čo pomáhalo hráčom udržať stabilitu na tráve a znížiť kĺzanie.

V 30. rokoch 20. storočia došlo s rozvojom syntetických materiálov a mäkších koží k veľkým pokrokom vo výrobe kopačiek. Do roku 1936 hráči v Európe nosili kopačky, ktoré vážili iba tretinu hmotnosti než tie o desať rokov staršie. Aj napriek svojej flexibilite a lepšej ovládateľnosti si nezískali priazeň všetkých a niektorí hráči ich nazývali obuvou pre balet.

V roku 1954 spoločnosť Adidas predstavila prvé topánky zrezané pod členkami. Napriek tomu, že sa ich cena vyšplhala na dvojnásobok než cena existujúcich štýlov, sklidili topánky obrovský úspech a upevnili nemeckú spoločnosť na trhu s futbalom. V tej istej dobe Adidas tiež vyvinulo prvé topánky s vyšróbovateľnými hrotmi, ktoré je možné meniť podľa stavu ihriska.