Pútavé príbehy brankárskych hviezd na ich profesionálnej ceste futbalom

Aktualizované
Poutavé příběhy brankářských hvězd na jejich profesionální cestě fotbalem - BU1

Cesta k profesionálnemu brankárstvu: Príbehy úspešných brankárov

Spoznajte životy troch profesionálnych brankárov a jednej brankárky, ktorí sa vďaka svojim výkonom dostali až na vrchol. Ich cesty na výslnie však sprevádzali výzvy a ťažšie situácie, ktoré museli prekonať, a mnohokrát hľadali nové odhodlanie.

V článku si priblížime, čo museli Buffon, Casillas, Solo a De Gea podstúpiť za svoje brankárske kariéry a ako sa formovali ich futbalové životy.

Gianluigi Buffon: Taliansky rekordman z Carrary

Bývalý taliansky futbalista Gianluigi Buffon, známy ako Gigi Buffon, sa narodil 28. januára 1978 v toskánskej Carrare. Patril k najlepším brankárom všetkých čias, ktorý odchytal v profesionálnej ére cez 1100 zápasov.

Svoju kariéru zahájil v sedemnástich rokoch v Serii A v klube Parma a v roku 1999 mu pomohol vyhrať súťaže Coppa Italia, UEFA Cup a Supercoppa Italiana.

V roku 2001 prestúpil za rekordných 52,9 milióna eur do Juventusu, kde zostal celých sedemnásť rokov a kde vyhral rekordných deväť titulov v Serii A, štyri Coppa Italias a päť Supercoppa Italianas.

V ďalších rokoch získal mnoho ocenení a menovaní v Serii A.

V rokoch 2015 a 2017 bol Buffon menovaný do zostavy Ligy majstrov po dosiahnutí finále Ligy majstrov UEFA a v roku 2017 získal inauguračné ocenenie Najlepší brankár FIFA.

V roku 2018 vo veku štyridsiatich rokov podpísal zmluvu s francúzskym klubom Paris Saint-Germain, kde vyhral Trophée des Champions a titul v Ligue 1 vo svojej jedinej sezóne, než sa vrátil do Juventusu. Potom, čo získal rekordný desiaty titul v najvyššej súťaži s klubom a šiesty titul Coppa Itália, sa v roku 2021 vrátil späť do svojho mládežníckeho klubu Parma, kde v roku 2023 ukončil kariéru vo veku 45 rokov.

Držiteľ rekordov

Buffon je so svojimi 176 štartmi najviac obsadzovaným brankárom všetkých čias, ďalej najviac štartujúcim hráčom v histórii talianskeho národného tímu a tretím najviac štartujúcim európskym hráčom v histórii. Takisto od roku 2010 odohral za Taliansko najviac zápasov ako kapitán.

Rekord drží aj v počte nominácií na päť turnajov Majstrovstiev sveta FIFA (1998, 2002, 2006, 2010, 2014). Po svojich výkonoch počas Majstrovstiev sveta 2006, kde udržal rekordných päť čistých listov, získal cenu Yashin a bol zvolený do Týmu turnaja.

Bol prvým brankárom, ktorý získal ocenenie Futbalista roka v Serii A, a bol menovaný Brankárom roka v Serii A rekordne dvanásťkrát.

Štýl hry: Akrobat s vynikajúcimi reflexmi

Buffon od mladosti vykazoval svoj hráčsky talent, ktorý sa prejavoval pevným výkonom po celú kariéru. Tréneri a hráči chválili jeho koncentráciu pod tlakom, pracovitost a pre mnohých ďalších hráčov bol uvádzaný ako vzor a archetyp moderného brankára.

Buffona predchádzal atletický talent, hbitosť, sila a umenie udržať si poriadok na ihrisku, a hlavne zastaviť strely vďaka svojim akrobatickým skokom a rýchlym reflexom. Takisto mal schopnosť vytvárať rozhodujúce zákroky.

Medzi rokmi 2008 a 2010 prežil brankár množstvo zranení, ktoré ho spolu s príznakmi starnutia donútili prispôsobiť svoj štýl práce. Upravoval svoju tréningovú stravu a režim, a napriek úbytku fyzickej sily, výbušnosti a rýchlosti naďalej vynikal taktickou inteligenciou, rozhodovaním, schopnosťou čítať hru a organizovať obranu.

S neskorším vekom preferoval hlbšie postavenie bližšie k bráne, aby zvýšil vzdialenosť so súperom a mal viac času na hodnotenie situácií a vykrytie lopty.

Propagovanie neonacistických hesiel a iné kontroverzie

Napriek tomu, že bol Buffon považovaný za jedného z najlepších futbalistov sveta a histórie, spája sa s jeho menom aj množstvo kontroverzií.

V Parmě sa Buffon rozhodol nosiť dres s číslom 88 namiesto pôvodného čísla 1, čo v Taliansku vyvolalo nezhody. Písmeno na 8. mieste je "H", a teda číslo 88 bolo v minulosti používané nacistami ako "Heil Hitler". Taliansko v rámci vyhlásenia o zastavení antisemitizmu zakázalo futbalistom nosiť dres s týmto číslom. Buffon sa však vyjadril, že nevedel o neonacistickom význame a že 88 predstavuje symbol charakteru a vlastností človeka. Spor vyriešil zmenou čísla na 77.

Ďalšiu nevedomosť o neonacistickej konotácii hesla preukázal, keď si pod dres obliekol tričko s nápisom Boia chi molla (voľný preklad Kto sa vzdá, je ničom), ktorý bol spätý s fašistickým režimom. Hráč uviedol, že sa s heslom stretol prvýkrát na školnej lavici a jeho vzťah k pravicovému hnutiu mu bol neznámy. Zámer Buffona bol povzbudiť spoluhráčov kvôli sklamaniu z predchádzajúcich neúspechov.

V roku 2000 Buffon čelil možnému trestu za falšovanie vysokoškolského vysvedčenia, ktoré potreboval k zápisu na právnický odbor na Univerzite v Parmě. Nakoniec zaplatil pokutu vo výške 6 350 000 lir a svoje konanie označil ako životný omyl.

Iker Casillas: Španielska ikona z Madridu

Iker Casillas Fernández, bývalý španielsky profesionálny brankár, sa narodil 20. mája 1981 v Móstoles, provincii Madridu.

Kariéru na klubovej úrovni začal Casillas v mládežníckom klube Real Madrid. Vďaka svojim kvalitám sa v roku 1999 presunul do hlavného tímu, kde sa stal najmladším brankárom, ktorý hral finále Ligy majstrov. Zároveň vo veku 19 rokov patril k najmladším víťazom titulu.

Casillas sa vo svojich prvých troch sezónach zaradil medzi najlepších brankárov sveta vďaka dvom víťazstvám v Lige majstrov a trom titulom v La Lige.

V nasledujúcich rokoch v Madride sa Casillovi podarilo vyhrať všetky hlavné klubové tituly, vrátane piatich z La Ligy, štyroch Supercopa de España, dvoch Copa del Rey, troch z Ligy majstrov UEFA, dvoch Super Pohárov UEFA, dvoch Interkontinentálnych pohárov a FIFA Club World Cup.

Po 25 rokoch prestúpil brankár v roku 2015 do FC Porto, kde pokračoval vo víťazstvách Primeira Ligy a Supertaça Cândido de Oliveira.

Svoju profesionálnu kariéru ukončil v roku 2020 následkom infarktu z roku 2019.

Čo sa týka reprezentačnej kariéry, drží Casillas so svojimi 167 medzinárodnými štartmi druhé miesto v počte odohraných zápasov za španielsky národný tím.

V roku 2008 bol menovaný kapitánom tímu a doviedol ho k víťazstvu na Majstrovstve Európy. V roku 2010 pomohol Španielsku k prvému víťazstvu na majstrovstvách sveta. V roku 2012 sa Španielsko stalo prvým národom, ktorý obhájil titul majstrovstva Európy. Casillas si tu navyše vytvoril rekord za najviac minút bez obdržania gólu.

Štýl hry: Konzistentný hráč San Iker

Iker Casillas, prezývaný „San Iker“, je považovaný za jedného z najlepších brankárov všetkých čias. Patril k všestranným atletickým brankárom, ktoré predchádzala mimoriadna agilita, konzistencia a schopnosť zastaviť strely.

Casillas sa pýšil výbornou prácou nôh, koncentráciou, rýchlym vybíhaním z brány pri hre jeden na jedného a v neposlednom rade vynikal aj v chytaní pokutových kopov.

Napriek svojej uzavretej povahe ho predchádzala silná osobnosť, pokoj a spoľahlivosť, výborná organizácia obrany, vodcovstvo na ihrisku a vynikajúce čítanie hry.

Jeho kolegovia nazývali Casillasa silným brankárom s výbornými skokmi, flexibilnými reakciami a doslova tvrdili, že sa pohybuje ako mačka.

Po celú dobu svojej kariéry dokázal Casillas rukami aj nohami distribuovať loptu do hĺbky ihriska svojimi dlhými hodmi a kopmi ľavou nohou.

Srdečná príhoda pri tréningu

Dňa 1. mája 2019 pri rannom tréningu Porta prežil Iker Casillas infarkt myokardu. Hráč bol okamžite prevezený do nemocnice, kde sa jeho stav stabilizoval. Ešte toho večera uviedol klub na webe, že je hráč v poriadku a jeho srdcový problém bol vyriešený. Tieto slová potvrdil na sociálnych sieťach aj sám Iker.

Napriek tomu, že sa brankár zmieňoval o návrate na ihrisko, a dokonca počas rekonvalescencie skúšal trénovať, medzi tyče už nenastúpil. Futbalu sa však nevzdal, keďže sa vrátil do Realu Madrid ako poradca prezidenta Florentina Péreza.

Svoju futbalovú kariéru ukončil v roku 2020, keď sa rozhodol, že bude kandidovať na prezidenta Španielskej futbalovej federácie (RFEF).

Hope Solo: Americká hviezda z Washingtonu

Hope Amelia Stevens, bývalá americká futbalová brankárka, sa narodila 30. júla 1981 v Richlande v štáte Washington.

S futbalom začínala v juniorském veku na pozícii útočníčky. Začínala najprv za washingtonský tím Three-Rivers Soccer Club a potom hrala za univerzitný klub Richland High School, kde vstrelila celkom 109 gólov. Solo bola následne ponúkaná niekoľkým univerzitám, ale nastúpila na University of Washington, kde študovala a hrala v rokoch 1999-2002. V tíme Huskies prešla trvalo na pozíciu brankárky.

Solo ukončila svoju univerzitnú kariéru ako vôbec najlepšia hráčka Washingtonu v počte čistých kont (18), zákrokov (325) a priemere obdržených gólov 1,02. Ako prvá brankárka obdržala cenu Pac-10.

V roku 2003 sa stala členkou amerického ženského profesionálneho tímu Philadelphia Charge (WPS). Niekoľko rokov potom hrala vo Švédsku za Göteborg a následne za ženský tím klubu Olympique Lyonnais. V roku 2008 prestúpila do amerického tímu Saint Louis Athletica. Následne vystřídala niekoľko amerických tímov, než v roku 2012 podpísala zmluvu so Seattle Sounders Women. K tímu sa toho roku pridali aj národné spoluhráčky Alex Morgan, Megan Rapinoe a Sydney Leroux.

Hope bola nazvaná najlepšou hráčkou súčasného ženského futbalu.

Štýl hry: Agresívna a sebavedomá Hope

Solo je považovaná za jednu z najlepších brankárok všetkých čias. Jej štýl hry bol charakterizovaný ako agresívny, sebavedomý a sebaistý. Vo svojej kariére získala mnoho ocenení, vrátane dvoch zlatých medailí na olympijských hrách v rokoch 2008 a 2012 a titulu majstra sveta v roku 2015.

Svoj prechod k bráneniu a štýl hry popisuje vo svojej knihe Solo: Memoir of Hope. Tvrdí, že prechod k brankárstvu bol obrovský mentálny posun, pretože sa musela sžiť s novou úlohou zachraňovať zápasy. Predtým čakala pri bráne na loptu a využívala svoju atletickú schopnosť na vykonanie zákroku.

Na gólmanskej pozícii sa naučila čítať hru a s ňou behy svojich súperiek k bráne, ako postaviť obrancu, ako vidieť uhly. Intelektuálna stránka podľa nej robila chytanie oveľa zaujímavejším. Nešlo len o deväťdesiat minút čakania na chybu jej obrany, ale o taktiku a stratégiu.

Solo bola odolná, tvrdá a pripravená bojovať.

Obvinená z napadnutia rodiny

V roku 2014 došlo k zatknutiu Hope Solo a obvineniu z napadnutia sestry a synovca. Vinu odmietla a druhý deň ju prepustili. Celý proces sa následne posunul až na 6. januára 2015, kedy malo dôjsť k rozhodnutiu o stiahnutí obvinenia.

Dňa 13. januára 2015 sudca obvinenie pre nedostatočnú spoluprácu domnelých obetí zrušil. Obžaloba sa však odvolala, odvolací súd sa postavil na jej stranu a došlo k obnovení procesu. V júni 2016 odvolací súd zamietol petíciu Solovej na preskúmanie prípadu.

Dňa 24. mája 2018 stiahlo mesto Kirkland všetky obvinenia z domáceho násilia namierené proti hráčke.

Dňa 31. marca 2022 bola Solo zatknutá pre jazdu pod vplyvom alkoholu, odpor voči zatknutiu a zneužívanie dieťaťa, keďže sa jej dvojročné dvojčatá nachádzali v čase činu vo vozidle. Solo sa priznala k opilosti za volantom, vďaka čomu došlo k stiahnutiu obvinení z odporu zatknutiu a zneužívania dieťaťa.

David de Gea: Španielsky brankár z Madridu

Španielsky profesionálny brankár David de Gea Quintana sa narodil 7. novembra 1990 v Madride.

Futbalovú kariéru začal s Atlético Madrid a v 18 rokoch v roku 2009 debutoval v seniorskom tíme. V roku 2010 doviedol tím k víťazstvu v UEFA Europa League a UEFA Super Cup.

Vďaka jeho schopnostiam si ho vyhliadol klub Manchester United a v roku 2011 k nemu prestúpil za rekordných 18,9 milióna libier.

S Manchester United odohral cez 500 zápasov. Vyhral Premier League, FA Cup, dva Ligové poháre, tri Community Shields a UEFA Europa League.

Celkom štyrikrát získal titul United Sir Matt Busby Player of the Year.

Do svojich 21 rokov bol kapitánom španielskej futbalovej reprezentácie, ktorá v rokoch 2011 a 2013 vyhrala majstrovstvá Európy.

Za svojho pôsobenia v Manchesteri United prekonal De Gea v anglickej lige čistým kontom 113 streľby svojho predchodcu Petera Schmeichela.

Štýl hry: Z futsalového útočníka medzi futbalové tyče

David de Gea hral do svojich 14 rokov futsal ako hráč v poli, čím do svojho herného štýlu začlenil rôzne techniky futsalového hráča. Predovšetkým schopnosti atletických zákrokov nohami. Vďaka svojmu zneškodňovaniu streľby nohami sa dostal na pozíciu brankára.

Gea je obratný, s vynikajúcimi reflexmi a schopnosťou zastaviť strely medzi tyčami. Jeho schopnosť zachraňovať lopty nohami mu umožňuje vykonávať akrobatické a pôsobivé zákroky.

Brankár je tiež známy pre svoju konzistenciu, pokoj v zakončení a vodcovstvo.

Od mladosti, keď mal kvôli štíhlej postave problémy s odvracaním vysokých lôpt, túto svoju schopnosť výrazne vypiloval. Takisto oveľa lepšie ovláda manipuláciu s loptou, priestor, rozhodovanie a chytanie centier.

Gea disponuje vynikajúcou kontrolou lopty, víziou a hrou oboma nohami, ktorá mu umožňuje začínať útočné akcie zozadu.

Keď sa hviezdam nedarí…

Napriek tomu, že David de Gea patrí k vynikajúcim brankárom, pár jeho zákrokov mu na hrdosti pravdepodobne nepridalo.

V roku 2018 na Majstrovstvách sveta v Rusku sklamal, keď vpustil šesť gólov zo siedmich. Podľa vtedajších štatistík sa jednalo o najhorší výkon brankára od roku 1996.

Najprv Geu trikrát prekonal v zápase s Portugalskom Cristiano Ronaldo, pričom jeden gól mu preklzol medzi rukavicami. Ďalšie góly obdržal z penalty a priameho kopu.

Pri dueli s Marokom inkasoval dva góly zo troch striel a pripísal si jediný zákrok turnaja proti úniku Chálida Butaíba.

Pri prehranom osemfinále nezabránil gólu z pokutového kopu Arťoma Dzjuby. Následne pri penaltových kopoch pustil Dea všetky štyri ruské pokusy, čo viedlo k nečakanému vyradeniu Španielska.



Aktualizované