Slávni futbaloví manažéri, ktorí nikdy nehrali, ale rovno trénovali

V dynamickom svete futbalu sa pod úspechmi tímov nepodpisujú iba zdatní hráči, ale kľúčovú úlohu zohrávajú aj futbaloví manažéri. Ich taktika, vedenie tímu, stratégia i osobnostný prístup k hráčom ovplyvňujú výkon celého družstva.

Poďme si predstaviť niekoľko výrazných postáv futbalových manažérov v dôchodku, ktorí na začiatku svojej kariéry dali prednosť trénovaniu pred hraním.

Arsené Wenger: Úspešný manažér z Francúzska

Arsené Wenger je bývalý francúzsky futbalista. Narodil sa 22. októbra 1949 v alsaskom meste Štrasburg. Vyrastal so svojimi rodičmi a súrodencami v dedine Duttlenheim.

K futbalu sa dostal vďaka svojmu otcovi, ktorý tu trénoval miestny tím. Spoločne jazdili na futbalové zápasy do Nemecka, kde navštevovali zápasy Borussie Mönchengladbach.

Arsené Wenger bol vychovaný ako katolík a často potreboval povolenie od miestneho kňaza, aby mohol hrať futbal.

Kvôli nízkemu počtu obyvateľov v Duttlenheime bolo zostavenie tímu z jedenástich hráčov rovnakej vekovej kategórie pomerne náročné. Z tohto dôvodu nehral Wenger až do svojich dvanástich rokov za žiadny futbalový tím.

Jeho hráčska kariéra nebola príliš úspešná, keďže jej veľkú časť strávil v amatérskych kluboch.

V roku 1978 prestúpil do prvoligového tímu RC Strasbourg, kde strávil tri sezóny a odohral iba trinásť zápasov.

V roku 1981 vymenil hranie za manažérsku licenciu a konečne sa začali rozvíjať jeho úspechy.

Úspešná kariéra manažéra

Začal ako manažér v tíme AS Cannes na pozícii asistenta manažéra. V roku 1984 prestúpil do AS Nancy, kde sa stal priamym manažérom. Avšak prvých úspechov sa dočkal až s AS Monaco, s ktorým vyhral Division 1 a Francúzsky pohár.

Přesídlil na chvíli do japonského týmu Nagoya Grampus Eight. Následně se vrátil zpět do Evropy, kde se stal manažerem anglického Arsenalu. Sezónu 2003/2004 dokázal s týmem projít bez jediné porážky a připsal si rekord v počtu 49 utkání bez prohry.

Manažer se silnou intuicí

Zajímavostí Arséne Wengera je, že své hráče nechává každé dva roky podstoupit psychometrické testy, aby zjistil, zda jsou hráči mentálně připraveni hrát v jeho družstvu. Podporuje také jejich samostatnost v řešení problémů. Rovněž dokáže svým hráčům poskytnout oporu, jako tomu bylo u kapitána Arsenalu Tonyho Adamse, který začal bojovat s alkoholismem.

Při svém působení v Monacu získal Wegner pověst hledače mladých talentů. Například přivedl z kamerunského týmu liberijského útočníka George Weaha, který v roce 1995 získal ocenění Fotbalista roku. Když cenu přebíral od prezidenta FIFA, pozval na pódium svého bývalého manažera z Monaca a věnoval mu svou medaili jako poděkování.

Wengerovi sa podarilo vypiplat nejedného mladého hráča, ktorého kariéra sa rysovala s otáznikom.

V roku 2007 ukázal prieskum Wengera ako jediného manažéra v Premier League, ktorý dokázal po prestupovom období vygenerovať zisk. V rokoch 2004 až 2009 dokázal na prestupoch zarobiť každoročne v priemere 4,4 milióna libier. Pozoruhodným príkladom jeho chytrosti na prestupovom trhu bol nákup Nicolasa Anelku. V roku 1997 za neho zaplatil iba 500 000 libier a o dva roky neskôr ho za 23,5 milióna libier predal do Realu Madrid.

Andre Villas-Boas: tréner a pretekár

Luís André de Pina Cabral e Villas-Boas sa narodil v Porte 17. októbra 1977.

V šestnástich rokoch napísal list trénerovi svojho obľúbeného klubu FC Porto Bobby Robsonovi a žiadal o vysvetlenie, prečo nedáva viac priestoru útočníkovi Domingosovi. Trenéra zaujal natolik, že ho neskôr angažoval ako svojho poradcu.

Pod vedením Robsona získal vo veku sedemnástich rokov trénerksú C-licenciu UEFA v Škótsku a mohol študovať tréningové metódy Ipswich Town. O rok neskôr, vo veku osemnástich rokov, získal licenciu B a v devätnástich rokoch následne obdržal licenciu A.

Než Villas-Boas začal kariéru asistenta trénera v Porte pod vedením José Mourinha, pôsobil krátko ako technický riaditeľ národného tímu britských Panenských ostrovov. Mourinha nasledoval do klubov Chelsea a Internazionale.

Kariéra futbalového trénera

Ako tréner mal Villas-Boas pestrú kariéru, pri ktorej viedol niekoľko známych klubov.

V klube Porto (2010-2011) vyhral portugalskú ligu (Primeira Liga) a Európsku ligu (Europa League). S klubom Porto dosiahol vynikajúci výkon a stal sa jedným z najmladších trénerov, ktorí kedy vyhrali európsku súťaž.

V rokoch 2011-2012 viedol krátko Chelsea, kde sa stal najmladším trénerom v histórii Premier League.

Cez Tottenham Hotspur prešiel k Zenitu Petrohrad v Rusku (2014-2016) a vyhral ruskú ligu Premier Liga.

Následne strávil nejaký čas v Shanghaii SIPG, kde sa stal trénerom čínskeho klubu.

Od roku 2019 do 2021 pôsobil ako tréner francúzskeho klubu Olympique Marseille.

Z trénera pretekárom rallye

V novembri 2017 bolo oznámené, že sa Villas-Boas zúčastní Rallye Dakar 2018 s vozom Toyota Hilux. Spolujazdcom mu bol bývalý popredný pretekár triedy motocyklov, Ruben Faria. Rallye však nedokončil a odstúpil po tom, čo v štvrtej rýchlostnej skúške v Peru narazil do piesočnej duny a zranil si chrbát a 17. marca 2018 sa zúčastnil ďalšej off-road rallye s vozom Can-Am Maverick X3.

Po odchode z Marseille v roku 2021 sa Villas-Boas prvýkrát objavil na majstrovstvách sveta v rallye medzi 20. a 23. májom, kde súťažil v kategórii WRC3 na Rallye de Portugal 2021. Spolujazdcom vo vozidle Citroën C3 Rally2 mu bol Gonçalo Magalhães, s ktorým obsadil 12. miesto.

Maurizio Sarri: Z bankára futbalovým manažérom

Maurizio Sarri sa narodil 10. januára 1959 v talianskej Neapoli. Futbalu sa zúčastnil iba na amatérskej úrovni za tím Figline, zatiaľ čo pracoval ako bankár. Ráno pracoval a popoludní a večer trénoval a hral futbal.

V roku 1990, vo veku 30 rokov získal zamestnanie u vedľajšieho tímu Tegoleto, rozhodol sa opustiť svoju prácu a venovať sa výhradne svojej trénerkej kariére.

V roku 2005 získal svoju prácu v Serie B v Pescare. Od roku 2012 do 2015 viedol taliansky celok Empoli, s ktorým v roku 2014 postúpil do Serie A. V premiérovej sezóne medzi elitnými tímami doviedol Empoli k 15. miestu a zachránil tak tím v prvej lige.

Následne bol najatý Neapolou, kde získal niekoľko individuálnych ocenení.

V roku 2018 sa deväťapadesiatročný Sarri presunul do anglického klubu Chelsea, kde vo svojej jedinej sezóne vyhral Európsku ligu UEFA.

V roku 2019 sa vrátil do talianskeho Juventusu a stal sa najstarším manažérom, ktorý kedy vyhral taliansku ligovú súťaž.

V súčasnosti sa objavuje na trénerkej lavičke Lazia Rím.

Sarri a štýl práce

Sarri je známy pre svoju inteligenciu, pozornosť k detailom a precízny prístup pri príprave na zápasy. Jedným z hlavných znakov jeho organizovaného systému je štyrochčlenná obranná línia, ofsajdová pasca a zónový systém označovania. U svojich obrancov vyžaduje synchronizáciu v pohyboch, predvídanie akcií a sledovanie lopty ako bodového referenčného bodu, nie súperov.

Sarriho hráči často útočia z boku, s cieľom hrať rýchle výmeny.

Pri obrane mimo lopty často tímy Sarriho používajú energetický pressing, tesné línie a vysoký tlak na ihrisku, aby rýchlo získali späť loptu.

Okrem svojej taktickej zručnosti je Sarri známy svojou otvorenosťou. Takisto vyniká svojím oblečením. Na rozdiel od mnohých iných manažérov v talianskom futbale, zvyčajne nosí pri zápasoch teplákovú súpravu.

Sarriho obvinenia z urážok

V sezóne 2015/2016 sa Sarri ocitol v rozepři s Robertom Mancinim, vtedajším trénerom Inter Milán. Mancini obvinil Sarriho, že na neho namieril homofóbne urážky. Sarri odvetil, že nie je homofób a že všetko, čo sa deje na ihrisku, zostáva na ihrisku. Následne bol pokutovaný sumou 20 000 eur a zákazom dvoch zápasov Coppa Italia organizáciou Lega Serie A za smerovanie extrémne urážlivých epitet na trénera súperiaceho tímu.

V marci 2018 Sarriho skritizovali médiá pri obvinení zo sexistických komentárov v odpovedi na otázky novinárky Titti Improta z Canale. Trenér sa následne ospravedlnil a neskôr pripustil, že si robil srandu. Obhájil sám seba ako otvoreného človeka, ktorý nie je homofóbny, sexistický ani rasistický.

Rafael Benítez: Náročný tréner zo Španielska

Rafael Benítez Maudes sa narodil 16. apríla 1960 v španielskom Madride. V roku 1979 bol vybraný na účasť v tíme Španielska do 19 rokov na svetových univerzitných hrách v Ciudad de México. V úvodnom zápase strelil penaltu, ale v ďalšom zápase bol zranený tvrdým zákrokom súpera.

V roku 1981 sa pripojil k tímu Parla v Tercera División, ktorému pomohol postúpiť do Segunda División B.

V roku 1985 podpísal zmluvu s klubom Linares v Segunda División B, kde začal pôsobiť ako hráč/tréner pod trénerom Enriquem Mateosom. Vplyvom ďalších zranení ukončil svoju hráčsku kariéru.

Kariéra futbalového manažéra

K trénerksému tímu Real Madrid sa pripojil vo veku 26 rokov. Postupne pracoval ako tréner mládeže a rezervného tímu a asistent trénera seniorského tímu.

V roku 1997/1998 priviedol tím Extremadura zo Segunda División späť do La Ligy, ale v nasledujúcej sezóne tím opäť zostúpil.

Benítez v roku 2000 odišiel do Tenerife, kde vyhral postup vo svojej jedinej sezóne.

V sezóne 2001/2002 vyhral La Ligu ako tréner Valencie.

V roku 2004 zopakoval výhru v La Lige a víťazstvo v Pohári UEFA.

Po odchode z Valencie sa Benítez presunul do anglického Liverpoolu v Premier League. V roku 2005 priviedol tím k víťazstvu v Lige majstrov. O rok neskôr vyhral FA Cup a dostal sa do finále Ligy majstrov v roku 2007.

Po odchode z Liverpoolu v júni roku 2010 krátko trénoval Intern Milán, ktorému sa podarilo vyhrať treble.

V novembri 2012 sa stal na zvyšok sezóny dočasným manažérom Chelsea a následne vyhral Európsku ligu v roku 2013. Potom sa vrátil do Talianska, kde s Neapolou vyhral Coppa Italia a Supercoppa Italiana.

Po odchode z Neapole podpísal trojročnú zmluvu ako tréner Realu Madrid, ale odvolaný bol už v januári 2016.

Od marca 2016 sa stal manažérom Newcastle United pri pokuse zachrániť klub pred zostupom. To sa mu nepodarilo, ale v nasledujúcom roku vyhral druhú ligu a postúpil späť do Premier League.

V júli roku 2019 bol menovaný manažérom čínskeho klubu Dalian Professional, kde okrem role manažéra dohliadal na rozvoj infraštruktúry. V januári roku 2021 sa s ročným predstihom dohodol na ukončení zmluvy po jednom a pol roku vo funkcii.

V súčasnosti pôsobí ako tréner klubu Celta Vigo.

Benítez a štýl práce

Benítez si v anglickom futbale vydobyl povesť náročného trénera a mnohí hráči si od neho priali počuť slová uznania. Bol nekompromisný, ale zároveň veľmi cenený pre svoju taktickú erudíciu. Najmä v európskych zápasoch, keď nastavoval svoj tím tak, aby využíval slabiny súperov.

Jeho pokojný vzhľad a taktické zmeny v polčase finále Ligy majstrov v roku 2005 prý hráčom dodali vieru, že môžu zmeniť hru z 0:3.

Manažér často umiestňuje kľúčových hráčov do neobvyklých pozícií, ktoré vyhovujú formácii. Pevne verí v rotáciu hráčov a zónovú obranu.

Taktika zónového označovania bola kritizovaná expertnými komentátormi, keď Liverpool inkasoval z trestných kopov, aj keď sú tímy Beníteza zvyčajne preslávené svojou defenzívnou povahou a nízkym počtom inkasovaných gólov.

Graham Taylor: Manažér a komentátor

Graham Taylor sa narodil 15. septembra 1944 vo Worksopu, Nottinghamshire a zomrel 12. januára 2017. Ako syn športového novinára našiel Taylor lásku k futbalu na tribúnach štadiónu Old Show Ground. Sám sa následne stal krátko profesionálnym hráčom na pozícii obrancu za Grimsby Town a Lincoln City. V roku 1972 sa zranil a už sa k profesionálnej hráčskej dráhe nevrátil. Namiesto toho začal pôsobiť ako manažér a tréner.

Kariéra manažéra a trénera

V sezóne 1976 vyhral s Lincolnom titul vo Fourth Division a následne prešiel do Watfordu, ktorý v piatich rokoch dostal z Fourth Division do First Division. Watford sa stal pod jeho vedením vicemistrom First Division v sezóne 1982/1983 a finalistom FA Cupu v roku 1984.

V júli roku 1990 sa stal manažérom anglickej reprezentácie. V roku 1992 sa s tímom kvalifikovali na Majstrovstvá Európy, ale vypadli v skupinovej fáze.

V novembri roku 1993 Taylor rezignoval po tom, čo sa klubu nepodarila kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA v roku 1994 v Spojených štátoch.

Taylor následne čelil ťažkej kritike fanúšikov a médií.

V roku 1994 sa vrátil k trénerksému riadeniu vo Wolverhampton Wanderers.

Po sezóne v Molineux sa vrátil do Watfordu a v roku 1999 priviedol klub do Premier League.

Jeho poslednou manažérskou rolou bolo vedenie Aston Villy, kam sa vrátil v roku 2002.

Pozdější kariéra Taylora

V roku 2003 sa stal Taylor viceprezidentom klubu Scunthorpe United v tretej divízii, kde došlo za jeho pôsobenia k zvratu. Vo svojej prvej sezóne vo vedení klubu sa tesne vyhli zostupu do Conference. V nasledujúcej sezóne postúpili do League One a o dve sezóny neskôr postúpili ako majstri League One do Championship.

Od roku 2004 si Taylor vyskúšal pracovnú pozíciu komentátora pre BBC Radio Five Live a viedol tím celebrít pre každoročný program stanice Sky One, The Match.

V januári 2009 sa Taylor vrátil do Watfordu, kde bol menovaný nevýkonným riaditeľom a stal sa tiež dočasným predsedom klubu. V roku 2012 oznámil svoju rezignáciu z funkcie predsedu a až do svojej smrti v roku 2017 zastával pozíciu čestného prezidenta klubu.