Prinášame Vám prvý z našich rozhovorov s brankármi oblečenými do rukavíc BU1. Dnes sa opýtame na pár zaujímavých otázok gólmana, o ktorom sme Vám písali už skôr. Jan Laštůvka je jedným z prvých veľkých mien, ktoré si obliekli naše rukavice. Poďme sa ho opýtať na pár otázok, či už ohľadom jeho začiatkov alebo budúcnosti…
Kto je Jan Laštůvka
Všetkým známa opora Baníka sa narodila v roku 1982 v Havířove. Do futbalového sveta sa dostal o 6 rokov neskôr, keď ho do karvinského oddielu priviedli kamaráti. V jeho 18 rokoch prestúpil do Baníka Ostrava, kde sa po prvej sezóne dostal na post brankárskej jednotky. Na ňom zostal až do svojho odchodu. Do tej doby stihol s Baníkom vyhrať aj titul, konkrétne v sezóne 2003/2004.
V roku 2004 sa presunul na Ukrajinu, prestúpil totiž do Šachtaru Doněck.
V ňom strávil 3 roky, zahral si Ligu majstrov a Pohár UEFA. V roku 2007 sa pozrel aj do Anglicka, rok strávil vo Fulhamu a o sezónu neskôr si pre zmenu zahral u našich nemeckých susedov Bundesligu, kde chytal za VfL Bochum.
Tu nahradil v bráne svojho kolegu Jaroslava Drobného, ktorý vtedy prestúpil do Herthy. Po roku v Nemecku sa Lašty vrátil do Anglicka, tentokrát si zahral za West Ham, za ktorý ale nastúpil iba raz.
Nakoniec sa usadil na jemu známej Ukrajine. V roku 2009 prestúpil do FK Dněpr a transfer to bol viac než vydarený. Honza si v Dnepropetrovsku odchytal na dobrých 7 rokov, nastúpil vo viac než 100 zápasoch. Potom, čo sa jeho materský klub dostal do prvej ligy, sa rozhodol pre návrat domov.
Roku 2016 sa opäť objavil v domácom prostredí, tentokrát to bolo v drese tímu, ktorý ho vychoval – Karviné. Té Honza dopomohol ako nováčikovi k pokojnejšiemu stredu tabuľky. Po veľmi vydarenej sezóne sa rozhodol pre prestup do vtedy posilňujúcej Slavie. Pre jeho smolu sa v Prahe nestretol s veľkou dôverou a bol po polroku donútený k prestupu. Rozhodol sa pre transfer do tímu, v ktorom celá jeho profesionálna kariéra začala. V januári roku 2018 sa vrátil do ostravského Baníka.
Ako si sa dostal k chytaniu?
Futbal som začal hrať ako útočník, ale po polroku som sa nejakým spôsobom dostal do brány. Ako malý som hrával za dve vekové kategórie, v tej staršej som chytal a v tej mladšej som hral v útoku. Musím priznať, že dodnes ma veľmi baví hra nohami, aj keď som brankár.
Pamätáš si na nejaký pamätný alebo vtipný moment z futbalového detstva?
No, z detstva si na nič výrazné nevzpomínam, ale je jeden moment, ktorý si budem pamätať asi navždycky. V mojom prvom ligovom zápase proti Žižkovu som chytil loptu za pokutovým územím, bola z toho žltá karta a obdržený gól. Našťastie ma vtedy chalani z tímu podržali a zápas sme vyhrali.
Tvoj dres zdobí číslo 16, prečo tomu tak je?
Už od mala som nemal rád jedničku, aj keď som ju v mládežníckych kategóriách musel nosiť. Keď som sa dostal medzi chlapov, mal som si vybrať číslo ako brankárska dvojka. V tom čase som si vybral číslo 16, ktoré mi tak nejako prirástlo k srdcu. Nosil som ho v Baníku, po čase som ho mal aj na Ukrajine a mám ho aj teraz, po návrate do Česka.
Na čo si najviac pyšný, čo sa týka tvojej kariéry?
Aj keď som v kariére pôsobil v mnohých kluboch, najviac pyšný som na svoje začiatky v Baníku, konkrétne na rok, keď sme vyhrali titul. Oslavy z hlavy nedostanem asi nikdy. Ďalšou vecou, ktorú musím spomenúť, sú zápasy v reprezentácii, čo je sen asi každého malého chlapca.
Čo sa ti najviac páči na poste brankára?
Všetci vieme, že brankári sú tak trochu blázni. Je na nich vyvíjaný tlak, nesmú urobiť chybu, a práve to je veľká výzva. Určite nie je lepší pocit ako zabrániť gólovej príležitosti súpera na konci veľmi vypätého zápasu.
Sleduješ aj iných gólmanov, prípadne kto je tvojím obľúbencom?
Keď mi bolo 18, sledoval som každý ligový zápas. S vyšším vekom to síce už toľko nesledujem, ale veľké zápasy si nenechám ujsť. Niekedy sa na internete pozriem na nejaký brankársky tréning, aby som videl, ako trénujú ostatní. Z brankárov sledujem svetovú špičku, ale keby som mal povedať naozaj len jedno meno, je ním Buffon. I napriek svojmu veku dokáže neskutočné veci.
Čo ťa presvedčilo k tomu, aby si obliekal rukavice BU1?
K rukaviciam som prišiel náhodou, potom čo som sa vrátil z Ukrajiny. Jednoducho mi sadli. Od začiatku chytám v strihu Roll Finger, ktorý mi maximálne vyhovuje, a čo sa vlastností týka, BUčka prevyšujú ostatné značky vo svojej výdrži a priľnavosti. Ďalšia vec je, že pri mojich angažmá v Karvinej alebo Slavii si túto značku obľúbili aj iní brankári, čo je určite známkou toho, že tie rukavice sú kvalitné.
Čo je tvojím osobným cieľom v tejto sezóne?
Mal som možnosť odísť buď do Karvinej, alebo do Baníka. Zvolil som Baník, ten aktuálne nemá takú pozíciu v tabuľke, akú by sme si predstavovali. Momentálne je naším cieľom zachrániť Baník od zostupu, pretože podľa môjho názoru klub s takou históriou si zaslúži byť súčasťou najvyššej súťaže. Dá sa teda povedať, že mojím osobným cieľom je cieľ celého klubu.
Honzo, mockrát ti ďakujem za rozhovor a prajem tebe aj tvojmu klubu veľa šťastia do druhej polovice sezóny. Chcel by si ešte nakoniec niečo vzkázať ostatným brankárom?
Rád by som všetkým poprial šťastie a veľa vychytaných núl v jarnej fáze sezóny. Ak ešte nemáte rukavice BU1, rozhodne sa nebojte ich vyskúšať, podľa môjho názoru nebudete ľutovať.
