Najlepší brankári histórie - Dino Zoff

Talianska reprezentácia za svoju históriu pozbierala nespočet úspechov, vo svojich radoch mala veľkých hráčov a osobnosti. Avšak ťažko by sme hľadali väčšie meno medzi tyčami, než bol jeden z najúspešnejších kapitánov talianskeho národného tímu, obrovský charakter a historicky najstarší výherca majstrovstiev sveta. Je ním Dino Zoff.

Chlapec s veľkými snami

Taliansko bolo až po uši vo vojne, keď sa roku 1942 narodil na úplnom severe krajiny chlapec, ktorý už od mala sníval o športovej kariére. Ako syn farmára Dino neustále počúval o tom, že ako športovec nemá veľkú šancu uspieť. Bol tak zapísaný do technickej školy, pracoval ďalej na rodinnom statku a pomáhal rodine s hospodárstvom. Aj napriek tomu ale nikdy neprestal milovať futbal a šport celkovo. Rád jazdil na bicykli, závodne behal a hral futbal. V 14 rokoch sa naskytla prvá príležitosť dať sa na dráhu profesionála - bol totiž pozvaný na prípravu mládežníckeho tímu Interu Miláno a neskôr aj Juventusu. Ani v jednom sa však nedokázal presadiť, pravdepodobne kvôli svojej výške, tá v jeho 14 rokoch predstavovala iba 149 centimetrov. Dino sa svojho sna ani tak nevzdal.

Tvrdá práca

Počas nasledujúcich rokov na sebe tvrdo pracoval, každý deň makal na rodinnom hospodárstve, snažil sa hrať futbal, čo najviac mohol a hlavne poriadne jedol. Dal na radu svojej babičky, aby každý deň jedol najmenej 6 vajíčok na akýkoľvek spôsob. Pravdepodobne práve to viedlo k tomu, že Dino o 5 rokov neskôr meral o 33 centimetrov viac. A tvrdá práca sa vyplatila. Na jeseň roku 1961 sa prvýkrát postavil medzi tyče v talianskej najvyššej lige, konkrétne vo farbách Udinesa. S klubom zažil prepad do druhej ligy a následný postup. Po veľmi vydarenej sezóne prestúpil roku 1963 do Mantovy, kde strávil 4 sezóny. Práve jeho výkony po roku 63 zaujali vedenie talianskej futbalovej reprezentácie, a tak sa v rokoch 1968 a 1970 zúčastnil Eura a majstrovstiev sveta. V oboch prípadoch sa Modrí dostali na medailové priečky, veľký podiel na tom mal práve Zoff, ktorý bol na oboch turnajoch vyhlásený za najlepšieho brankára. Medzi tým Dino strávil 5 rokov v Neapole, v bránke modrobielych sa objavil dohromady 143 krát.

Rozprávkový koniec

Dva roky po majstrovstvách urobil Dino najväčšie rozhodnutie svojho života - odišiel do Juventusu Turín. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby Dino neprestupoval vo vtedy už veteránskom veku. Bolo mu 30. V Juventuse nakoniec strávil celý zvyšok kariéry, teda 11 sezón. Vyhral šesťkrát Seriu A a dvakrát taliansky pohár, umiestnil sa na druhom mieste v ankete Zlatá lopta. Ten najväčší úspech mal stále pred sebou. V roku 1982 odcestoval do Španielska na majstrovstvách sveta ako kapitán a hrajúca legenda. Bolo mu presne 40 rokov a 133 dní, keď nad hlavu pozdvihol trofej pre majstrov sveta. O rok neskôr odohral svoje posledné ligové stretnutie. Odišiel v tom najlepšom.