Najlepší brankári histórie - Lev Jašin
Po kratšej pauze Vám prinášame ďalší z článkov, ktoré sa venujú najlepším brankárom všetkých čias. Tentokrát zamierime na východ, do už neexistujúceho sovietskeho zväzu, aby sme sa pozreli na kariéru zrejme najlepšieho brankára histórie - Leva Jašina.
Neskoré začiatok
Moskovský rodák, narodený v októbri roku 1929, s futbalom začal až neobvykle dlho. Ako pubertiak bol zamestnaný vo vojnových fabrikách, kde cez prestávky hrával s kolegami na plácku za továreň futbal. Práve tam si ho všimli ľudia z Dynama Moskva. Bolo mu vtedy 18 rokov. Lev prešiel mládežníckym tímom a za chlapmi si prvýkrát zachytal až v roku 1950, teda vo svojich 20 rokoch. Zápas sa mu ale vôbec nevydaril, preto dostal ďalšiu príležitosť ukázať svoje kvality až o 3 roky neskôr. Medzitým sa ruský brankár venoval aj iným športom, najmä hokeju. Ten hral už od roku 1945, aj na pozícii gólmana. Aj napriek tomu, že v hokejovej bráne dostával viac priestoru, rozhodol sa dať nakoniec prednosť futbalu.
„Aký je brankár, ktorý nie je frustrovaný odbrženým gólom? Musí zažívať muky! A ak to tak nie je, znamená to koniec. Bez ohľadu na to, čo zažil predtým, nie je hoden budúcnosti.”
Lev Jašin
Čierny pavúk
Prelom prišiel v rokoch 1953/54. V tom čase bol Jašin hnaný dopredu svojim tímovým rivalom Valterom Sanayom, ktorý do začiatku sezóny síce vstupoval ako jasná jednotka, avšak v priebehu ročníka o post medzi tyčami prišiel a do hry sa naopak dostal Lev. Ten si vďaka skvelým výkonom zaistil pozíciu v základnej zostave aj na budúcu sezónu, preto bol Sanaya donútený prestúpiť. Snáď práve prestup jeho najväčšieho životného rivala prispel k ešte lepším brankárskym výkonom. Práve v tomto období sa Levovi začalo hovoriť kvôli jeho agresivite, rýchlosti, reflexom a predvídavosti "Čierny pavúk". Dynamu sa v tejto sezóne nesmierne darilo hlavne kvôli dvom personám mužstva - Vladimírovi Ilyinovi, ktorý strelil 11 ligových gólov a vyhral tak zlatú kopačku, a Levovi Jašinovi, ktorý dostal iba 20 súťažných gólov, moskovské Dynamo sa tak mohlo pýšiť najlepšie. Svoj prvý titul teda Lev prevzal ako najlepší brankár celého Sovietskeho Zväzu.
Titulovaný kráľ
Avšak do svetových kroník sa zapísal až v roku 1958, kedy odišiel na MS vo Švédsku. Tu v skupine odvrátil v neskutočne vypätom zápase s brazílskymi kanárikmi potupnú prehru, pretože číslo obdržaných gólov sa zastavilo na dvoch. Sovietsky zväz nakoniec dokráčal až do štvrťfinále, kde vypadol s domácim mužstvom. 2 roky potom odišiel s reprezentačným výberom do Francúzska, aby sa zúčastnil úplne prvého európskeho šampionátu. Sovietsky Zväz prešiel celým turnajom ako nôž maslom, a tak sa Lev Jašin stal vôbec prvým majstrom Európy. V roku 1962 na MS v Čile prišiel vo farbách ZSSR opäť do štvrťfinále, kde opäť vypadol s domácim tímom. Tento šampionát nebol pre Leva dvakrát úspešný, pretože v zápase s Kolumbiou pustil za svoj chrbát niekoľko zbytočných gólov. Medzi ne patrí aj historicky jediný gól strelený priamo z rohového kopu na MS. Aj napriek týmto neúspechom sa mu v klubovom prostredí darilo ďalej. S Dynamom dokázal vyhrať ligu aj v rokoch 1955, 1957, 1959 a 1963. V poslednej spomínanej sezóne sa mu podarilo získať ocenenie Zlatá Lopta, a tak je Lev dodnes jediným brankárom, ktorý sa môže pýšiť týmto titulom. V roku 1966 sa v Anglicku pobil o ďalší titul majstra sveta, tentoraz prišiel až do semifinále, kde Sovieti vypadli so západnými Nemcami. Profesionálnu kariéru ukončil roku 1970, napriek tomu ale z futbalového sveta neodišiel úplne, zvyšok svojho života strávil vo vedení Dynama Moskva, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 1990.
