Rozhovor – Miloš Buchta

V ďalšom rozhovore s brankármi chytajúcimi v rukaviciach BU1 sa porozprávame s Milošom Buchtom zo Sigmy Olomouc. Odpovie nám na to, čo hovorí na parádne umiestnenie jeho celku, čím je český futbal iný a tiež sa nezabudol vyjadriť ohľadom cieľov na budúcu sezónu.

Ahoj Buchtiči, pre všetkých fanúšikov, ktorí sledujú českú ligu, si známym menom hlavne vďaka poslednej sezóne, v ktorej si pomohol Sigme k famóznemu umiestneniu. Očakával si niečo podobné, keď ste na začiatku jesene vstupovali do súťaže ako prichádzajúci z druhej ligy?

Ahoj! Aby som bol úprimný, nečakali. Myslel som si, že budeme hrať pokojný stred tabuľky. Kvalita v mužstve bola a stále je, preto som tak nejako vedel, že máme šancu hrať vyrovnanú hru s tímami, ktorí sú v lige každý rok na veľmi pekných miestach. Určite som ale ani nepomyslel na to, že by sme mohli hrať o pohárové priečky. Všetci sme určite vedeli, že to nebude také, ako druhá liga. Čo sa ale musí povedať je fakt, že práve vďaka druhej lige sme odohrali takú sezónu. Káder mal čas zohrať sa. Zároveň vedenie nijako nezasiahlo do zloženia tímu, takže ako partia sme zostali pohromade, a to extrémne pomohlo. To, že sme sa takto umiestnili, určite nepovažujem za náhodu.

V porovnaní s ostatnými ligovými gólmanmi si matador. Aj napriek tomu si odchytal viac ako vynikajúcu sezónu, niekoľkokrát si sa ocitol v tíme kola a patríš medzi špičku, stačí sa pozrieť na štatistiky. Dokážeš povedať, v čom máš oproti mladším kolegom výhodu?

V prvom rade sa mi vyhli zraneniu, nevynechával som tak tréningy a hlavne zápasy. Za celú sezónu som nevypadol z rytmu, čo prospelo ako telu, tak hlave. Druhá vec je, že sa darilo mančaftu. To pomáha všetkým členom kádra, či už si brankár alebo útočník. Tak nejako sa vezieš na víťaznej vlne. Možno som to niekedy podporil dobrými výkonmi, ale naopak boli aj zápasy, keď som mohol zachytať určite lepšie. Oproti mladším brankárom už nie som napríklad taký mrštný a rýchly, ale naopak mám skúsenosti, ktoré v zápase môžem uplatniť. Aj to nemôžem zabudnúť.

Prešiel si s futbalom na Slovensku av Rumunsku. Je niečo, čím ti český futbal príde atraktívnejší alebo zábavnejší?

Českú ligu som sledoval aj po odchode do zahraničia. Prvý veľký rozdiel, ktorý ťa trkne do očí, je v štadiónoch. Tu v česku sa stavajú moderné štadióny, tie staršie sa prípadne rekonštruujú. Oproti Rumunsku alebo Slovensku sú tak na veľkej úrovni. Kam sme tento rok prišli, tam stál krásny štadión.
Na Slovensku sa situácia síce zlepšuje, ale v čase, keď som tam mal tú možnosť hrať, boli slovenské a maďarské štadióny podobné - betónové monštrá. Čo sa futbalu týka, v Česku sa hrá viac do taktiky, veľa sa dbá na prípravu a tréning. Hra je vo výsledku atraktívnejšia nielen pre hráčov, ale hlavne pre diváka, teda aspoň podľa môjho. V Rumunsku sa vo svojej dobe točilo veľa peňazí, ale za poslednú dobu išla kvalita bane. V Česku je to presne naopak.

Ako číslo nosíš 30, má to nejaký hlbší zmysel?

Už od mládežníckeho pôsobenia v Sigme som nosil 30. Kam som šiel, tam som si ju vzal, teda, pokiaľ to šlo. Keď som sa vrátil do Olomouca, o 30 som si ako skúsený mazák hneď povedal. Jednoducho mi prirástla k srdcu a futbal si bez nej nedokážem predstaviť.

Vďaka parádnym výkonom si Sigma zaistila postup do kvalifikácie Európskej ligy. Tešíš sa?

Tak určite sa na to tešíme všetci. Chceme sa ešte pobiť o 3. Miesto v lige, ktoré zaisťuje postup do skupiny, aj keď to nemáme úplne vo svojich rukách. Či už v predkole alebo v skupine platí, že čím ďalej sa prebojuješ, tým lepšie tímy sú, a to je hrozná výzva. Aj napriek tomu, že v Sigme asi nie je chlapec, ktorý by mal skúsenosť s európskymi pohármi, je v našom tíme kvalita, takže to bude ako pre nás, tak pre ostatných veľmi zaujímavé.

Keď sa obzrieš na svoju doterajšiu kariéru, spomenieš na nejaký mač, ktorý je iný ako ostatní?

Dobrých aj zlých zápasov mám za sebou veľa, v rýchlosti asi jeden z nich nevyberiem. Medzi moje najobľúbenejšie spomienky patrí rok 2005, kedy som sa na Slovensku stal brankárom sezóny. Tým som sa v roku 2010 stal aj v Rumunsku. Človek si potom hovorí, že sezónu neodchytal úplne zle. V Rumunsku je futbal mediálne inde ako tu, takže ľudí aj médiá to všetko jednoducho riešili viac.

Na ktorom zo slovenských štadiónov sa ti hrá najlepšie, teda okrem domáceho Androvho štadióna?

Ako som už hovoril, české štadióny sú všetky veľmi fajn a príjemné. Na Letnej to má najväčšie kúzlo, Eden je zase super moderný. Na takých štadiónoch sa musí hrať každému dobre.

Obliekaš model Classic . Si s ním spokojný? Ako si sa k rukaviciam BU1 vôbec dostal?

Za svoju kariéru som vystriedal veľa rukavíc. Raz som uvidel video, kde môj kamarát rukavice skúša. Hovoril som si, že ani nie je možné, aby rukavice takto lepili. Chlapcov z Bu1 som hneď kontaktoval a za pár dní som si rukavice mohol vyskúšať sám, nesklamali ma. Som stará škola a tak mám najradšej, keď je dizajn rukavíc jednoduchý, čistý. To Classic spĺňa na 100%. Aj napriek tomu, že predtým som mal rukavice od konkurencie, ktoré som si nemohol vynachváliť, tak teraz by som ich späť už nevymenil. Vždy ostatným hovorím: "Skús si jeden pár, nebudeš ľutovať!". Chlapcom sa chcem týmto veľakrát poďakovať za skvelú prácu. Možno že práve aj vďaka týmto rukaviciam som odchytal takú sezónu.

Milo, zostáva nám posledná otázka. Stanovil si si už nejaký cieľ na budúcu sezónu?

Keďže ešte zostáva posledné kolo, sústredíme sa len a len na sezónu aktuálne. Radi by sme sa posunuli na 3. priečku, to ale nie je len na nás. Avšak cieľ na budúcu sezónu je jasný. Byť zdraví, byť súdržní ako doteraz a zopakovať hru, ktorú sme predvádzali tento rok.

Buchtiči, veľmi pekne ti ďakujem za parádny rozhovor. Máš ešte nejaké slová, ktoré by si rád poznamenal?

Tiež mnohokrát ďakujem! Všetkým by som rád zaželal úspešný zvyšok sezóny a slnečné leto. Rád by som týmto znovu poďakoval chalanom z BU1 za fajnové rukavice, na ktoré je jednoducho spoľah. Tým, ktorí ešte nemali tú možnosť ich vyskúšať, odkazujem: "Skús si jeden pár, nebudeš ľutovať!"