Rozhovor – Přemysl Kováč
Pomaly ale iste sa blíži zimná prestávka - obdobie príprav, veľkých transferov, ale aj chvíle na odpočinok a čas nezabudnuteľných rozlúčok. Ako je na tom v týchto momentoch Přemek Kovář zo Slávky nám povie on sám, je totiž ďalšou osobnosťou, ktorú sme pre Vás vyspovedali.
Ahoj Prémo, väčšina z nás, brankárov, ťa poznáme ako bývalú oporu Slovana alebo ako výhercu ligy a pohára v Slavii. Málokto ale vie, že si prešiel aj kluby v Grécku, Izraeli alebo Bulharsku. Na ktoré časy spomínaš najlepšie a ktoré obdobie ti prinieslo najväčšie ovocie?
Ahoj, takto z poschodia je to naozaj veľmi ťažké povedať. Som hrozne vďačný za časy v Liberci, tam som vlastne dostal prvú poriadnu príležitosť, bol som rozchytaný z predchádzajúcich angažmán, a tak som takú šancu chytil za pačesy. Celkovo takáto príležitosť sa mi naskytla až v ďaleko neskoršom veku, než väčšine ligových brankárov, a tak to, že sme hneď brali 3. miesto a postúpili do Európskej Ligy, bola len čerešnička na torte. Izraelskú Haifu som vtedy bral ako niečo úplne nové. Ťažko sa zážitky odtiaľ opisujú, je to jednoducho iný svet, každopádne teraz s odstupom času musím povedať, že sme si to s rodinou veľmi užili a skúsenosti odtiaľ rozhodne nie sú na zahodenie. Po jednej sezóne v Bulharsku som dostal ponuku zo Slavie, tú som nemohol odmietnuť. A aj keď nemám istú pozíciu jednotky, chytám z prednej český klub s veľkou históriou. Navyše teraz máme našliapnuté na ďalšie výsledky.
Zostaňme v Prahe. Aké je to byť súčasťou niečoho takého veľkého, ako je Slavie?
Keď sme boli malí, na takéto oddiely sme pozerali ako na bohov. Ono málo kto vidí tú obrovskú prácu, ktorá sa tým všetkým skrýva, či už z individuálneho alebo kolektívneho hľadiska. Každopádne nemôžem tu nespomenúť jedno meno - tréner Šilhavý. Ten ma vtedy oslovil, keď som chytal Čierno More a moja odpoveď bola okamžité áno. Pretože som chlapec z dediny, zahrať si raz za takýto klub bol sen nielen môj, ale všetkých ostatných chlapcov čo som poznal, no a teraz som tu.. Nemôžem sa na nič sťažovať. Jeseň nám vyšiel skvele, som stále nachystaný, do každého tréningu dávam 120%, pretože tu to inak nefunguje. Táto zdravá konkurencia jednoducho funguje.
Čaká Vás teraz po dokončení jesennej časti nejaká rozlúčka? Ako také stretnutie zhruba vyzerá?
Keď sa podarí získať niečo väčšie, samozrejme to riadne oslávime. Nový model ligy natiahol sezónu až do decembra, čo znamená, že naša prestávka je naozaj krátka. Rozhodne ale pôjdeme s chlapcami na večeru, napokon to robíme skoro po každom kole, rozoberáme veci, čo sa podarili, a čo treba zlepšiť. Každopádne prednosť má v tomto období rodina a dovolenka.
Väčšina tímov z prvej ligy odchádza na zimnú prestávku do teplých krajín na prípravu, predpokladám, že u vás to nebude inak. Kam sa chystáte? Tešíš sa?
Dnes to už takto funguje asi všade, že sa ide niekam za teplom. Aj napriek tomu, že máme technológie ako umelé trávy alebo vyhrievanie, je v záujme celého realizačného tímu aby sa išlo niekam preč. My hneď 3. januára odlietame do Španielska, čaká nás desaťdňové sústredenie. A samozrejme, že sa teším, každý rok to je veľký zážitok.
Je možné, že by Pepa Hušbauer nastupoval od jari v bráne? Podľa videa na sociálnych sieťach na to má dostatočné predpoklady.
No, skúsiť by to mohol! (smiech) Asi natočíme nejaký veľký brankársky tréning, možno je v ňom skrytý talent. Až ma prekvapuje, ako mu to lepí, koľkokrát to vyzerá, že sa s rukavicami narodil.
Koľko na takú prípravu berieš párov rukavíc? Staráš sa tam o nich sám? A už vieš, ktoré modely si so sebou vezmeš?
Väčšinou beriem tak okolo 4 párov. O všetkých sa starám úplne sám, od prvého máčania, cez umývanie až po sušenie. Nenechal by som si na ne siahnuť. Čo sa týka modelov, nikdy som nezostal pri jednom prevedení, hrozne rád to kombinujem a dokonca mám mať na prípravu aj niečo špeciálne. Mojím najobľúbenejším ale je ten s červenou hviezdou, padne mi do sady.
K takej príprave dozaista patria aj turnájky na Playstation. Zapájaš sa, alebo to nechávaš na mladších spoluhráčoch? Ako trávite večery, ak máte voľno?
Nebudem klamať, určite k niečomu takému dôjde a rád sa zapojím. Síce to väčšinou nechávam na mladších chlapcoch, ale musím upozorniť, že tento rok som si FIFU kúpil a doma poctivo trénujem s manželkou! Bohužiaľ mladší majú nahraných oveľa viac, ale uvidíme, možno ich prekvapím nejakou fintou. Čo sa týka večerov, tak koľkokrát sme radi, že si môžeme ísť ľahnúť a spať. Najčastejšie hráme karty, poker a podobne, alebo pozeráme filmy.
Pomaly, ale iste sa blíži čas Vianoc. Vyberáš už darčeky, alebo to nechávaš ako väčšina chlapov na poslednú chvíľu?
Ja verím tomu, že darčeky nosia Ježiško. (hlasný smiech)
Posedá otázka? Čo si najviac praješ pod stromčekom?
To je veľmi ťažká otázka, to čo človek chce, nemôže povedať. Niečo v hlave mám, ale nesmie sa to zakríknuť. Pre mňa je najdôležitejšie aby som mohol byť s rodinou, boli sme všetci zdraví a šťastní, pretože o tom Vianoce sú.
Premy, mockrát ti ďakujem za skvelý rozhovor, prajem ti veľa úspechov do budúcna, nech pod tým stromčekom naozaj nájdeš to, čo by si rád, no a tiež nech uhráš niečo na tom PlayStation! Máš nejaké posledné slová pre našich čitateľov?
Ja ďakujem za super rozhovor. Snáď len to, nech si všetci užijú sviatky, nech im vyjde koniec sezóny a nech nájdu pod stromčekom presne to, čo chcú, napríklad jeden pár nových BUčiek.
