Pomaly ale isto sa blíži zimná prestávka – obdobie príprav, veľkých transferov, ale aj chvíle na oddych a čas nezabudnuteľných rozlúčok. Ako je na tom v týchto momentoch Přemek Kovář zo Slávie, nám povie on sám, je totiž ďalšou osobnosťou, ktorú sme pre vás vyspovedali.
Ahoj Přémo, väčšina z nás, brankárov, ťa pozná ako bývalú oporu Slovanu alebo ako víťaza ligy a pohára v Slavii. Málokto ale vie, že si prešiel aj klubmi v Grécku, Izraeli alebo Bulharsku. Na ktoré časy spomínaš najlepšie a ktoré obdobie ti prinieslo najväčšie ovocie?
Ahoj, takto z patra je to naozaj veľmi ťažké povedať. Som hrozne vďačný za časy v Liberci, tam som vlastne dostal prvú poriadnu príležitosť, bol som rozchytaný z predchádzajúcich angažmán, a tak som takúto šancu chytil za pačesy. Celkovo takáto príležitosť sa mi naskytla až v oveľa neskoršom veku, než väčšine ligových brankárov, a tak to, že sme hneď brali 3. miesto a postúpili do Európskej Ligy, bola len čerešnička na torte. Izraelskú Haifu som vtedy bral ako niečo úplne nové. Ťažko sa zážitky odtiaľ popisujú, je to proste iný svet, každopádne teraz s odstupom času musím povedať, že sme si to s rodinou hrozne moc užili a skúsenosti odtiaľ rozhodne nie sú na zahodenie. Po jednej sezóne v Bulharsku som dostal ponuku zo Slavie, tú som nemohol odmietnuť. A aj keď nemám istú pozíciu jednotky, chytám za predný český klub s veľkou históriou. Navyše teraz máme našliapnuté na ďalšie výsledky..
Zostaňme v Prahe. Aké je to byť súčasťou niečoho tak veľkého, ako je Slavia?
Keď sme boli malí, na takéto oddiely sme pozerali ako na bohov. Ono málo kto vidí tú obrovskú prácu, ktorá sa tým všetkým skrýva, či už z individuálneho alebo kolektívneho hľadiska. Každopádne nemôžem tu nezmienit jedno meno – tréner Šilhavý. Ten ma tenkrát oslovil, keď som chytal Černo More a moja odpoveď bola okamžité áno. Pretože som chlapec z dediny, zahrať si raz za takýto klub bol sen nielen môj, ale všetkých ostatných chlapcov, čo som poznal, no a teraz som tu.. Nemôžem si na nič sťažovať. Jeseň nám vyšla skvele, som stále nachystaný, do každého tréningu dávam 120%, pretože tu to inak nefunguje. Táto zdravá konkurencia proste funguje.
Čaká vás teraz po dokončení jesennej časti nejaká rozlúčka? Ako také stretnutie zhruba vyzerá?
Keď sa podarí získať niečo väčšie, samozrejme to riadne oslávime. Nový model ligy natiahol sezónu až do decembra, čo znamená, že naša prestávka je naozaj krátka. Rozhodne ale pôjdeme s chalanmi na večeru, ostatne to robíme skoro po každom kole, rozoberáme veci, čo sa podarili, a čo treba zlepšiť. Každopádne prednosť má v tomto období rodina a dovolenka.
Väčšina tímov z prvej ligy odchádza na zimnú prestávku do teplých krajín na prípravu, predpokladám, že u vás tomu nebude inak. Kam sa chystáte? Tešíš sa?
Dnes to už takto funguje asi všade, že sa ide niekam za teplom. Aj napriek tomu, že máme technológie ako umelé trávy alebo vyhrievanie, je v záujme celého realizačného tímu, aby sa išlo niekam preč. My hneď 3. januára odlietame do Španielska, čaká nás desadňové sústredenie. A samozrejme, že sa teším, každý rok to je veľký zážitok.
Je možné, že by Pepa Hušbauer nastupoval od jari v bráne? Podľa videa na sociálnych sieťach k tomu má dostatočné predpoklady.
No, vyskúšať by to mohol! (smiech) Asi natočíme nejaký veľký brankársky tréning, možno je v ňom skrytý talent. Až ma prekvapuje, ako mu to lepí, koľkokrát to vyzerá, že sa s rukavicami narodil.
Koľko na takú prípravu berieš párov rukavíc? Staráš sa tam o ne sám? A už vieš, ktoré modely si so sebou vezmeš?
Väčšinou beriem tak okolo 4 párov. O všetky sa starám úplne sám, od prvého máčania, cez umývanie až po sušenie. Nenechal by som si na ne siahnuť. Čo sa týka modelov, nikdy som nezostal pri jednom prevedení, hrozne rád to kombinujem a dokonca mám mať na prípravu aj niečo špeciálne. Mým najobľúbenejším ale je ten s červenou hviezdou, padne mi do sady.
K takej príprave dozajista patrí aj turnáj na Playstatione. Zapojuješ sa, alebo to nechávaš na mladších spoluhráčoch? Ako tráviť večery, ak máte voľno?
Nebudem klamať, určite k niečomu takému dôjde a rád sa zapojím. Síce to väčšinou nechávam na mladších chlapcoch, ale musím upozorniť, že tento rok som si FIFU kúpil a doma poctivo trénujem s manželkou! Bohužiaľ mladší majú nahrané oveľa viac, ale uvidíme, možno ich prekvapím nejakou fintou. Čo sa týka večerov, tak koľkokrát sme radi, že si môžeme ísť ľahnúť a spať. Najčastejšie hráme karty, poker a podobne, alebo pozeráme filmy.
Pomaly, ale isto sa blíži čas Vianoc. Vyberáš už darčeky, alebo to nechávaš ako väčšina chlapov na poslednú chvíľu?
Ja verím tomu, že darčeky nosí Ježiško. (hlasný smiech)
Posledná otázka? Čo si najviac praješ pod stromčekom?
To je veľmi ťažká otázka, to, čo človek chce, nemôže povedať. Niečo v hlave mám, ale nesmie sa to zakríkovať. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som mohol byť s rodinou, aby sme boli všetci zdraví a šťastní, pretože o tom Vianoce sú.
Přemy, mockrát ti ďakujem za skvelý rozhovor, prajem ti veľa úspechov do budúcna, nech pod tým stromčekom naozaj nájdeš to, čo by si rád, no a tiež nech uhraješ niečo na tom Playstatione! Máš nejaké posledné slová pre našich čitateľov?
Ja ďakujem za super rozhovor. Snáď len to, aby si všetci užili sviatky, aby im vyšiel koniec sezóny a aby našli pod stromčekom presne to, čo chcú, napríklad jeden pár nových BUčiek.
