Po kratšej prestávke Vám prinášame ďalší z článkov, ktoré sa venujú najlepším brankárom všetkých čias. Tentokrát zamierime na východ, do už neexistujúceho sovietskeho zväzu, aby sme sa pozreli na kariéru zrejme najlepšieho brankára histórie – Lva Jašina.
Neskorý začiatok
Moskovský rodák, narodený v októbri roku 1929, s futbalom začal až nezvyčajne neskoro. Ako puberťák bol zamestnaný vo vojnových fabrikách, kde o prestávkach hrával s kolegami na plácku za továrňou futbal. Práve tam si ho všimli ľudia z Dynama Moskva. Vtedy mal 18 rokov. Lev prešiel mládežníckym tímom a za mužov si prvýkrát zachytal až v roku 1950, teda vo svojich 20 rokoch. Zápas sa mu však vôbec nevydařil, preto dostal ďalšiu príležitosť ukázať svoje kvality až o 3 roky neskôr. Medzitým sa ruský brankár venoval aj iným športom, najmä hokeju. Ten hral už od roku 1945, tiež na pozícii brankára. Aj napriek tomu, že v hokejovej bráne dostával viac priestoru, rozhodol sa nakoniec dať prednosť futbalu.
„Aký je brankár, ktorý nie je frustrovaný inkasovaným gólom? Musí zažívať muky! A ak tomu tak nie je, znamená to koniec. Bez ohľadu na to, čo zažil predtým, nie je hoden budúcnosti.”
Lev Jašin
Čierny pavúk
Prelom prišiel v rokoch 1953/54. V tom čase bol Jašin hnán dopredu svojím tímovým rivalom Valterom Sanayom, ktorý do začiatku sezóny síce vstupoval ako jasná jednotka, avšak v priebehu ročníka o post medzi tyčami prišiel a do hry sa naopak dostal Lev. Ten si vďaka skvelým výkonom zabezpečil pozíciu v základnej zostave aj na ďalšiu sezónu, preto bol Sanaya donútený prestúpiť. Snáď práve prestup jeho najväčšieho životného rivala prispel k ešte lepším brankárskym výkonom. Práve v tomto období sa Lvovi začalo hovoriť kvôli jeho agresivite, rýchlosti, reflexom a predvídavosti “Čierny pavúk“. Dynamu sa v tejto sezóne nesmierne darilo hlavne vďaka dvom osobnostiam mužstva – Vladimiru Ilyinovi, ktorý strelil 11 ligových gólov a vyhral tak zlatú kopačku, a Lvu Jašinovi, ktorý obdržal iba 20 súťažných gólov, moskovské Dynamo sa tak mohlo pýšiť najlepšou obranou roka. Svoj prvý titul teda Lev prevzal ako najlepší brankár celého Sovietskeho zväzu.
Titulovaný kráľ
Avšak do svetových kroník sa zapísal až v roku 1958, keď odcestoval na MS vo Švédsku. Tu v skupine odvrátil v neskutočne vypätom zápase s brazílskymi kanárikmi potupnú prehru, keďže číslo obdržených gólov sa zastavilo na dvoch. Sovietský zväz nakoniec dokráčal až do štvrťfinále, kde vypadol s domácim mužstvom. 2 roky poté odcestoval s reprezentačným výberom do Francúzska, aby sa zúčastnil úplne prvého európskeho šampionátu. Sovietský zväz prešiel celým turnajom ako nôž maslom, a tak sa Lev Jašin stal vôbec prvým majstrom Európy. V roku 1962 na MS v Čile došiel v farbách ZSSR opäť do štvrťfinále, kde opäť vypadol s domácim tímom. Tento šampionát nebol pre Lva dvakrát úspešný, keďže v zápase s Kolumbiou pustil za svoje chrbát niekoľko zbytočných gólov. Medzi ne patrí aj historicky jediný gól strelený priamo z rohového kopu na MS. Aj napriek týmto nezdarom sa mu v klubovom prostredí darilo ďalej. S Dynamom dokázal vyhrať ligu aj v rokoch 1955, 1957, 1959 a 1963. V poslednej spomínanej sezóne sa mu podarilo získať ocenenie Zlatý Míč, a tak je Lev dodnes jediným brankárom, ktorý sa môže pýšiť týmto titulom. V roku 1966 sa v Anglicku popral o ďalší titul majstra sveta, tentokrát došiel až do semifinále, kde Soveti vypadli so západnými Nemcami. Profesionálnu kariéru ukončil v roku 1970, aj napriek tomu však z futbalového sveta neodišiel úplne, zvyšok svojho života strávil vo vedení Dynama Moskva, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 1990.
