Práca (nielen) futbalového fotografa obnáša mnoho úskalia. V správny čas zachytiť tú správnu snímku, byť neustále v strehu, aby niečo dôležité neuniklo, robiť svoju prácu srdcom a so stopercentnou sústredenosťou. Avšak o to viac sú cenení tí, ktorí tieto úskalia berú ako rutinu a fotenie ich napĺňa. O tejto oblasti a mnohých ďalších veciach sme sa porozprávali s futbalovým fotografom Davidom Štěpinom, s ktorým v rámci BU1 spolupracujeme.
David, ako ste sa vlastne dostali na fotenie?
De facto úplnou náhodou. Manželka mi raz na Vianoce zaobstarala foťák a bolo hotové (úsmev).
Spomeniete si na úplne prvý moment, kedy ste vzal foťák do ruky?
Spomeniem. Bolo to, keď som skúšal fotiť deti doma a vo všeobecnosti som skúšal, čo foťák dokáže. Čakal som potom ako malý chlapec na prvé jarné futbalové zápasy. Ako bývalý amatérsky futbalista som hneď vedel, čo chcem fotiť a hrozne ma to k futbalu ťahalo. Svoj prvý zápas som potom fotil v pražskom prebore v Třeboradiciach.
Čo vás na fotení baví najviac? Čo vám dáva ten pocit, že toto je presne ono?
Najviac ma baví zachytiť ten okamih, či už radosť alebo smútku, lebo viem, že ten okamih sa už nemusí nikdy opakovať. A v niektorých prípadoch je to skutočne spomienka na celý život.
Máte nejaký žáner okrem športu alebo typ fotenia, ktorý je vám najbližší? Portréty, lifestyle alebo čisto len šport?
Áno, rád fotím zver alebo lietadlá. Ale samozrejme akonáhle sa naskytne nejaká rodinná oslava, stretnutie alebo niečo podobné, tak beriem foťák do ruky aj tam.
Spolupracujete so značkou BU1. Ako k tej spolupráci došlo?
Popravde úplnou náhodou tiež (úsmev). Pri jednom zo zápasov som na Instagrame na story spomenul práve značku BU1, slovo dalo slovo a odvtedy spolu spolupracujeme.
Okrem BU1 spolupracujete aj s redakciou 90min. Tam k spolupráci došlo podobne?
Do redakcie 90min som sa dostal na úplnom začiatku jej založenia, vtedy redaktor hľadal fotografov do svojho tímu, cez inzerát na Instagrame som potom odpovedal a už s nimi spolupracujem zhruba pol roka, keď fotím zápasy prvej a druhej futbalovej ligy v Česku, na ktoré sa magazín špecializuje.
Čo vás na fotenie futbalu alebo športu všeobecne láka najviac? Máte nejaký zápas alebo moment, na ktorý nikdy nezabudnete?
Nikdy asi nezabudnem na svoje prvé derby pražských S, pretože som bol niekoľkokrát na derby ako fanúšik, ale stáť pri hracej ploche ako fotograf, to je neskutočný zážitok. Predtým to bol jeden z mojich cieľov, ktoré som chcel dosiahnuť a to sa mi teraz aj splnilo.
Ako vyzerá váš typický deň, keď idete fotiť nejakú športovú akciu alebo event?
Môj deň vyzerá asi ako každý iný, nie je to nič úplne zvláštne, koľkokrát idem pred fotením aj do práce, s deťmi na nejaký výlet alebo prechádzku, ale spravidla dve hodiny pred stretnutím sa presunu na štadión, aby som bol na zápase včas a stihol si všetko pripraviť.
Z fotiek, ktoré ste zatiaľ urobil, máte nejakú, ktorá pre vás znamená najviac?
To je ťažká otázka, pretože každá fotka je unikát a má svoje kúzlo. Ale keď už by som si mal vybrať jednu fotku, je to fotka Christosa Zafeirisa zo Slavie z derby pražských S, ktoré sa hralo v Edene.
Aký máte prístup k foteným ľuďom? Snažíte sa ich zachytiť prirodzene alebo skôr režírujete?
Skôr prirodzene, za mňa majú momentky svoje kúzlo, je to lepšie, ako keby človek stál ako pravítko a bol na fotke len podľa nejakých pokynov.
Máte aj iné projekty ako tie športové?
Okrem športu fotím aj svadby, práve tento týždeň ma čaká jedna z tohtoročných svadieb. Fotím aj reklamné, na ktorých väčšinou spolupracujem s Lukášom Řezníčkom. Fotil som aj reklamné fotky napríklad pre BSBsalon.cz v Čelákoviciach a Lysej nad Labem, fotil som aj pre e-shop yerky.cz.
Čo podľa vás robí dobrého fotografa v dnešnej dobe? Je to technika, cit pre moment alebo niečo iné?
Povedal by som skôr ten cit s prístupom. Záleží na tom, ako človek dokáže s ľuďmi pracovať, aké má vystupovanie, ako ho klient pochopí, základom je byť prirodzený, aby klient vedel a zároveň videl, že sa na všetkom možno dohodnúť. Akonáhle bude mať klient pocit, že vás to nebaví, logicky to nebude baviť ani jeho a celá akcia nemusí dopadnúť vôbec dobre.
Inšpiruje vás niekto z českej alebo svetovej fotografickej scény? Máte nejaké vzory?
Keď som začínal, bral som veľa inšpirácií od wildlife fotografa Patrika Staňka, ktorého mimochodom sledujem dodnes.
Kam by ste sa chceli ako fotograf ďalej posunúť? Máte v hlave nejaký cieľ alebo sen?
Posúvam sa každým dňom as každým ďalším fotením, ale samozrejme každý deň nie je posvietenie a tiež mám dni, kedy sa mi nepodarí niekoľko fotiek, ale to k tomu patrí, chybami sa človek učí. A čo sa týka mojich snov alebo cieľov, tak raz by som chcel fotiť finále Ligy majstrov alebo nejaké veľké majstrovstvá, či už svetové alebo európske, kam sa prebojuje česká reprezentácia. Mimochodom teraz som sa vrátil zo svojej asi najväčšej akcie, ktorú som zatiaľ dosiahol a to je majstrovstvá Európy v malom futbale SOCCA v Moldavsku, kde som bol s českou reprezentáciou ako fotograf a správca sociálnych sietí. Bola to obrovská skúsenosť a veľký zážitok.
Ako vás môžu ľudia osloviť na fotenie? Kde vás nájdu a čo všetko aktuálne ponúkate?
Potenciálni klienti ma môžu kontaktovať buď cez môj instagramový účet @stepecphotography , na ktorom mám uvedené aj svoje telefónne číslo alebo kliknutím na WhatsApp mi môžu napísať správu. V najbližšom čase plánujem tvorbu webových stránok, momentálne sa zameriavam na športové fotografie, reklamné fotenie, svadby alebo firemné večierky.
Je niečo, čo vás počas kariéry fotografa pozitívne alebo negatívne prekvapilo?
Musím povedať, že za niekoľko rokov, čo fotím, som sa zatiaľ nestretol s nejakým vyloženým trapasom, jediné, čo sa mi párkrát stalo, že mi niektorí klienti za odvedenú prácu nezaplatili, ale to už je holt riziko povolania.
A na záver, čo by ste odkázali ľuďom, ktorí premýšľajú, že sa pustia do fotenia, ale boja sa s tým z rôznych dôvodov začať?
Čo by som im odporučil? Nebojte sa toho. Každá fotka má svoje čaro, aj keď nie je dokonalá pre ostatných, pretože môže byť dokonalá napríklad pre vás. Venujte tomu maximum času, čo môžete, nenechajte sa odradiť negatívnymi komentármi. Nikto sa nenaučil za dva tri mesiace fotiť, všetko má svoj čas, buďte trpezliví. Fotenie nie je práca. fotenie je vášeň, láska, koníček a život.
David Štěpina je ukážkovým príkladom, že keď robíte svoj koníček srdcom, môže vás to vyniesť na vysokú úroveň. A sme radi, že s takými ľuďmi v BU1 spolupracujeme, pretože láska k tomu, čo robíme, nás ženie dopredu a ženie nás k úspechu.
