V seriáli o najlepších brankároch histórie sa tentoraz pozrieme na kariéru Leva Jašina. Rodák z Moskvy sa stal výraznou osobnosťou Dynama aj reprezentácie Sovietskeho zväzu.
Prvé športové kroky
Lev Jašin sa narodil 22. októbra 1929 v Moskve. Športoval už ako dieťa a počas vojny pracoval v továrni. Po pôsobení v armádnom futbale ho tréner Arkadij Černyšov pozval do mládežníckeho tímu Dynama. Za prvý tím debutoval v roku 1950. V rokoch 1950–1953 súbežne chytal aj ľadový hokej, napokon sa však naplno venoval futbalu.

„Čo je to za brankára, ktorého netrápi inkasovaný gól? Musí ho trápiť!“

Čierny pavúk
Od roku 1953 sa Jašin pravidelne presadzoval v bránke Dynama. Medzi jeho konkurentov patril Valter Sanaya, ktorý po Jašinovom nástupe odišiel späť do Tbilisi. Jašin sa preslávil pod prezývkou Čierny pavúk. Prvý ligový titul získal v roku 1954, keď Dynamo inkasovalo len 20 ligových gólov, najmenej zo všetkých tímov. V útoku prispel Vladimir Ilyin 11 gólmi a patril medzi najlepších strelcov ligy.
Údaje o kariére a majstrovských sezónach uvádza klubový profil Dynama; štatistiky ročníka 1954 zachytáva klubová kronika.
Reprezentačné úspechy a Zlatá lopta
Na majstrovstvách sveta 1958 vo Švédsku nastúpil Jašin aj proti Brazílii, ktorej Sovietsky zväz v skupine podľahol 0:2. Sovieti napokon postúpili do štvrťfinále, kde ich vyradili domáci Švédi.
O dva roky neskôr odcestoval s reprezentáciou do Francúzska na prvý európsky šampionát. Vo finále Sovietsky zväz po predĺžení porazil Juhosláviu 2:1 a stal sa prvým majstrom Európy. UEFA pripomína aj Jašinove zákroky, ktoré prispeli k víťazstvu.
Na MS 1962 v Čile dosiahol sovietsky tím opäť štvrťfinále, kde prehral s domácim mužstvom 1:2. V skupine predtým remizoval s Kolumbiou 4:4, hoci viedol 4:1. V tomto zápase Jašina prekonal Marcos Coll priamo z rohového kopu.
V klube Jašin nadviazal na titul z roku 1954 ďalšími ligovými prvenstvami v rokoch 1955, 1957, 1959 a 1963. V roku 1963 získal aj Zlatú loptu. Na majstrovstvách sveta 1966 v Anglicku sa so Sovietskym zväzom dostal až do semifinále, kde jeho tím podľahol Západnému Nemecku; turnaj zakončil na štvrtom mieste.
Poslednú súťažnú sezónu odohral v roku 1970 a rozlúčkový zápas absolvoval 27. mája 1971. Potom pôsobil ako vedúci mužstva Dynama aj v ďalších futbalových a športových funkciách. Zomrel 20. marca 1990.