Prečo je futbal tak obľúbený: História tejto úžasnej hry
Futbal, známy ako kráľovský šport, si získal srdcia miliónov ľudí po celom svete. Jeho popularita siaha až do vzdialenej histórie, hoci o modernom futbale hovoríme až v druhej polovici 19. storočia, keď sa začal rozvíjať najmä vo Veľkej Británii. A pravdepodobne historický vývoj patrí k hlavným dôvodom, prečo je futbal tak obľúbený v Anglicku, kde sa nachádza viac ako 40 000 registrovaných klubov.
Vďaka svojej popularite medzi ľuďmi, profesionálnemu vývoju a rozvoju súťaží sa stal súčasťou globálnej kultúry a spája ľudí po celom svete.
Pozrime sa, aká je história futbalu a prečo sa teší tak veľkejobľube.
Od Aztékov, cez Čínu až po Rím
Ak sa pozrieme do skutočne hlbokej histórie, nájdeme odkazy na tímové hry s loptou zhruba pred tromi tisíckami rokov v starých aztéckych kultúrach. Lopta sa vyrábala z gumy a hra sa nazývala Tchatali.
Niektoré z hier mali rituálnu podobu, keď lopta symbolizovala slnko. K kapitánovi porazeného tímu bol následne obetovaný bohom.
V Číne sa objavila hra, pri ktorej sa kopalo s loptou, zhruba medzi 3. a 2. storočím pred n. l., a volala sa Cuju alebo aj Ts'u-chü. Lopta bola guľatá, zošitá z kože a vycpaná kožou alebo perím. Účastnili sa jej prevažne vojaci, než sa rozšírila medzi obyčajných ľudí.
Ďalšie verzie hry sa objavovali v Grécku, kde sa lopta vyrábala z kože a plnila vlasmi.
Grécky spôsob hrania sa následne rozšíril do Ríma, kde boli hry chápané ako zábava. Taktiež sa nimi upevňovala fyzická sila a duševná rovnováha.
Po páde rímskeho impéria došlo aj k úpadku loptových hier. Záznamy o nich sa zachovali vďaka stredovekým kláštorom, kam sa neskôr tiež rozšírili.
Stredoveká podoba hry
Podľa prvých zachovaných správ sa kopaná v stredoveku rozvíjala najmä vo Francúzsku, Taliansku a v Anglicku, kde sa stala veľmi populárnou. Hrávala sa väčšinou v uliciach miest, na dedinách a na lúkach a zúčastňovalo sa jej veľmi veľké množstvo ľudí.
Účelom bolo získať loptu a dopraviť ju k jednej z mestských brán. Vzhľadom na hojnú účasť a tvrdší spôsob hrania, ktorý zahŕňal aj boje päsťami, dochádzalo k ničenie majetku a občas aj k smrteľným zraneniam. To viedlo k vyhláseniu mestských či kráľovských dekretov zakazujúcich hranie.
V 17. storočí ulice Londýna znovu ožili hrami podobnými kopanej. A taktiež sa v školách zavádzali športové aktivity, aby sa žiaci nestali „chuligánmi“ a vandalmi. Hlavne v Cambridge, Eton, Harrow, Charterhouse, Rugby, Shrewsbury a Westminster. Každá z nich však používala vlastné a neustále sa meniace pravidlá prispôsobené miestnym podmienkam.
Postupne vznikli dve hlavné formy, pričom jedna umožňovala vziať loptu do rúk (predchodca rugby) a pri druhom spôsobe sa hrala výhradne nohami.
Prvé pravidlá a vznik Futbalovej asociácie
S postupným technologickým rozvojom dochádzalo aj k nárastu súťaživosti medzi školami. Z tohto dôvodu bolo potrebné urovnať pravidlá hry. V roku 1848 sa uskutočnilo stretnutie v Cambridge 14 zástupcov škôl, ktorým sa podarilo čiastočné zjednotenie pravidiel.
Neobjavila sa medzi nimi zmienka stanovujúca druh, veľkosť alebo hmotnosť lopty, neboli udané rozmery brány a ihriska, neboli definovaní rozhodcovia, počet hráčov alebo dĺžka hracej doby. Rovnako tak neboli rozhodnuté následky za nedodržiavanie týchto stanov.
Za významnejší míľnik sa považuje rok 1863, kedy došlo k založeniu prvej Futbalovej asociácie v Anglicku.
Pravidlá, ktoré asociácia stanovila, zakazovali tvrdú hru telom (hacking), nosenie lopty v rukách a taktiež držanie a podrazenie protivníka s loptou.
Keďže niektorí so zmenami zakazujúcimi hacking nesúhlasili, došlo k vytvoreniu druhej skupiny, ktorá v roku 1871 založila Rugby Football Union, a k odlúčeniu rugby od kopanej.
Hra naďalej prechádzala vývojom a niektoré pravidlá boli stále flexibilné. Mohl sa napríklad líšiť počet hráčov na ihrisku a nepoužívali sa dresy na odlíšenie tímov.
Až v roku 1870 sa zaviedol počet desiatich hráčov a jedného brankára. O rok neskôr bola stanovená funkcia neutrálného rozhodcu a lopty sa smel dotknúť rukami iba gólman.
Súťaže a popularizácia futbalu
Obľuba futbalu v Anglicku rástla a postupne tak vzniklo aj niekoľko súťaží. Pred založením FA Cupu patrilo asociácii iba 50 tímov. Pohár pomohol s popularizáciou futbalu a v roku 1877 došlo k pripojeniu Sheffieldskej asociácie, čím sa členská základňa rozšírila na 128 klubov.
V roku 1872 sa tiež uskutočnil prvý medzinárodný zápas medzi Anglickom a Škótskom, ktorý skončil bezgólovou remízou.
Model Anglického pohára a založenie anglickej ligy inšpirovali súťaže aj v ďalších krajinách. Turnaje riadila organizácia zvaná The Association Football Union.
Prvým majstrom Anglicka sa stal v roku 1889 Preston North End, ktorý si rovno zapísal víťazný double, teda úspech v lige aj v pohári.
Zásadné zmeny pravidiel od roku 1886
2.júla 1886 sa uskutočnilo prvé zasadnutie organizácie s názvom International Football Association Board, ktoré tvorili zástupcovia Anglicka, Škótska, Írska a Walesu. V roku 1913 sa k nim pridal delegát medzinárodnej futbalovej federácie FIFA, ktorá vznikla v Paríži v roku 1904.
Členovia Boardu rozhodovali každoročne svojím hlasovaním o zmenách pravidiel hry. V roku 1891 došlo na írsky návrh k ich prepracovaniu.
- 1890 sa zaviedli brankové siete.
- 1891 došlo k zavedení pokutového kopu, ktorý mohol byť vykonaný z akéhokoľvek miesta na zvlášť dvanásťyardovej čiare.
- 1907 prestal byť ofsajd na vlastnej polovici ihriska.
- 1912 smel brankár chytať rukami v priestore svojho pokutového územia (predtým po celom ihrisku s možnosťou vhozenia lopty do brány súpera).
- 1925 sa zmenili pravidlá ofsajdu. Aby hráč zostal v hre, bolo potrebné, aby medzi ním a bránou zostali dvaja hráči, a nie doterajší traja.
H2: Počiatky profesionálneho futbalu
Počiatky profesionálnej futbalovej hry spadajú na sever Anglicka, hoci prví profesionálni hráči pochádzali zo Škótska. Škótske kluby totiž hrali útočnejším spôsobom založeným na prihrávkach, čo im prinieslo viac úspechov.
V roku 1872 došlo pri medzinárodnom zápase Škótska a Anglicka síce k remíze, ale nasledujúce roky zvíťazili Škóti v deviatich a Angličania v dvoch prípadoch.
V roku 1879 jeden bezvýznamný klub pracovníkov s bavlnou Darwen z Lancashiru remizoval s Old Etonians. Neskôr bolo zistené, že za anglický klub hrali dvaja škótski hráči, Fergus Suter a James Love. K setrvaniu v Anglicku boli prý prehovorení po priateľskom zápase s Patrick Thistle anglickými funkcionármi, ktorí im sľúbili veľmi dobré platové podmienky za odohrané zápasy s miestnym futbalovým klubom.
Tento prípad ešte neznamenal pravidlo plateného prestupu hráčov. Kluby si ho mohli dovoli iba v prípade dostatočného množstva čiernych peňazí a všetko sa dialo proti pravidlám Futbalovej asociácie, pre ktorú futbal znamenal stále len amatérsku hru.
Južné kluby zložené z bývalých hráčov škôl odmietali proti tým profesionálnym nastupovať, čo nakoniec vyriešil sekretár FA Charles Alcock. A hoci patril k zastáncom amatérizmu, v profesionalizme videl nevyhnutný pokrok hry.
V roku 1885 sa Futbalová asociácia usnesla na zlegalizovaní profesionálneho futbalu.
U škótskych susedov došlo k povoleniu profesionálnej futbalovej dráhy až v roku 1893. Napriek tomu do tej doby zamestnávali miestne kluby futbalistov hrajúcich za peniaze načierno.
H3: Vznik anglickej ligy ako zdroja príjmov
Futbalová asociácia musela následne zabezpečiť zdroj peňazí pre zabezpečenie stálych príjmov profesionálnych hráčov. Priateľské zápasy, ktoré tímom zostali po vyradení z Anglického pohára, nepôsobili príliš lukratívne.
V roku 1886 teda došlo k založeniu dlhodobého súťaženia v podobe anglickej ligy, ktorá mala zaručiť dostatok atraktívnych zápasov a naplnenie pokladne.
Obľuba futbalu ešte viac vzrástla, keďže sa nespočet mladých mužov mohol živiť kopaním do lopty namiesto tvrdej práce v továrňach. Navyše sa im dostalo pomerne slušných platov.
V roku 1901 sa najvyššia mzda pre profesionálnych hráčov pohybovala okolo 4 libier týždenne. V roku 1910 stúpla mzda na 5 libier a do roku 1920 sa vyšplhala na 9 libier.
Najvyššia mzda sa zaviedla mimo iného aj kvôli obavám, aby bohatšie kluby nelákali kvalitných hráčov a neoslabovali tak tie chudobnejšie.
Historické futbalové vybavenie
Ťažké lopty plnené močovým mechúrom
S rozvojom pravidiel futbalu sa postupom rokov vyvíjala aj výbava hráčov. Od kožených lôpt plnených perím sa postupne prešlo napríklad k výplni z bravčového močového mechúra, ktorý bol vybraný pre svoju pružnosť a schopnosť udržať vzduch. Mechúre sa všívali dovnútra kože, ktorá tvorila povrch futbalovej lopty.
K nevýhodám lôpt patrilo možné nasáknutie vodou pri zlom počasí. V tú chvíľu bolo veľmi ťažké ich ukopnúť, pričom o hlavičkách nemohla byť reč.
Veľkosť lopty bola flexibilná až do roku 1872, keď Futbalová asociácia stanovila obvod lopty na 68-73 cm.
Ťažké bavlnené dresy a pumpky
Hráči na stredných školách nosili kvalitnejšie dresy než tí amatérski, oblečení do nesúrodých dresov a nohavíc so sponami. Školské dresy boli farebné a vysoko vzorované podobne ako žokejské dresy. Alebo vyzerali ako pruhované pyžamá. Dospelí hráči hrali v ťažkých bavlnených košeliach doplnených o pumpky pod kolenami, ktoré boli spojené gombíkmi, a tie boli nahradené trenýrkami zhruba okolo roku 1905.
Až s rozvojom profesionálneho futbalu sa aj dospelí hráči začali stylizovať do elegantných dresov stredných škôl, ktorých štýl a farby sa zpočiatku dosť menili. Dresy mali rôzne gombíky, zapínanie, límce.
Dávnejšie ťažšie materiály postupne nahrádzali tie odľahčené a upnutejšie.
Veľký zmätok spôsoboval rovnaký odev brankára a spoluhráčov. Ale od roku 1909 sa Futbalová asociácia rozhodla, že brankár musí nosiť dres červenej alebo modrej farby a do roku 1912 pridala ešte zelenú. Do 50. rokov 20. storočia navyše nechýbal brankárom rolák.
Hrebíky v kopačkách vystřídali špunty
Čo sa týka kopačiek, tvorili ich najprv topánky s hrebíkmi. Od tých sa neskôr upustilo a nahradili ich obyčajné topánky. Postupne sa rozšírili topánky so špunty, ktoré už umožňovali lepší pohyb na ihrisku za akéhokoľvek počasia.
Kožené topánky siahali nad členky, kde boli našité záplaty pre zavedenie extra chráničov. Nevýhodou týchto kopačiek bola ich nepoddajnosť. Trvalo dlho, kým si ich hráči nazuli a zvykli si na ne.
Prečo je futbal tak obľúbený?
Futbal patrí medzi najobľúbenejšie športy s najvyšším počtom fanúšikov z celého sveta.
Nediskriminuje podľa rasy, sociálneho, finančného alebo náboženského pozadia. Je skrátka dostupný všetkým.
Je uznávaný medzi rôznymi kultúrami po celom svete.
Futbal buduje komunity a sociálnu súdržnosť. Každý futbalový klub disponuje nadšenými fanúšikmi, ktorí sa s ním stotožňujú a podporujú ho. Spojuje ľudí a dáva im pocit viery.
Futbal vytvára pracovné príležitosti pre mnohých, ktorí chcú byť spätí s klubom mimo ihriska. Futbalové udalosti sú významné pre organizácie a koordinátorov.
Hráči vytvárajú pozitívny vplyv na ostatných hráčov, ktorí podľa nich chcú rozvíjať svoje zručnosti a priblížiť sa tak svojim uznávaným idolom. Mnoho mladých ľudí vidí vo svojich obľúbených hráčoch hrdinov na ihrisku.
