V ďalšom rozhovore s brankármi chytajúcimi v rukaviciach BU1 si prehovoríme s Milošom Buchtom zo Sigmy Olomouc. Odpovie nám na to, čo hovorí na parádne umiestnenie jeho celku, čím je český futbal iný a tiež sa nezabudol vyjadriť ohľadom cieľov na budúcu sezónu.
Ahoj Buchtiči, pre všetkých fanúšikov, ktorí sledujú českú ligu, si známym menom hlavne vďaka poslednej sezóne, v ktorej si pomohol Sigme k famóznemu umiestneniu. Očakával si niečo podobné, keď ste na začiatku jesene vstupovali do súťaže ako prichádzajúci z druhej ligy?
Ahoj! Aby som bol úprimný, nečakal. Myslel som si, že budeme hrať pokojný stred tabuľky. Kvalita v mužstve bola a stále je, preto som tak nejako vedel, že máme šancu hrať vyrovnanú hru s tímami, ktoré sú v lige každý rok na veľmi pekných miestach. Určite som ale ani nepomyslel na to, že by sme mohli hrať o pohárové priečky. Všetci sme určite vedeli, že to nebude také, ako druhá liga. Čo sa ale musí povedať, je fakt, že práve vďaka druhej lige sme odohrali takú sezónu. Káder mal čas sa sehrávať. Zároveň vedenie nijako nezasiahlo do zloženia tímu, takže ako parta sme zostali pohromade, a to extrémne pomohlo. To, že sme sa takto umiestnili, určite nepovažujem za náhodu.
V porovnaní s ostatnými ligovými brankármi si matador. Aj napriek tomu si odchytal viac než vynikajúcu sezónu, niekoľkokrát si sa ocitol v tíme kola a patríš medzi špičku, stačí sa pozrieť na štatistiky. Dokážeš povedať, v čom máš oproti mladším kolegom výhodu?
V prvom rade sa mi vyhli zranenia, nevynechával som tak tréningy a hlavne zápasy. Za celú sezónu som nevypadol z rytmu, čo prospeje ako telu, tak hlave. Druhá vec je, že sa darilo mančaftu. To pomáha všetkým členom kádra, či už si brankár alebo útočník. Tak nejako sa vezieš na víťaznej vlne. Možno som to niekedy podporil dobrými výkonmi, ale naopak boli aj zápasy, kedy som mohol chytať určite lepšie. Oproti mladším brankárom už nie som napríklad tak mrštný a rýchly, ale naopak mám skúsenosti, ktoré v zápase môžem uplatniť. Aj to nemôžem opomenúť.
Prešiel si futbalom na Slovensku a v Rumunsku. Je niečo, čím ti český futbal príde atraktívnejší alebo zábavnejší?
Českú ligu som sledoval aj po odchode do zahraničia. Prvý veľký rozdiel, ktorý ťa udrie do očí, je v štadiónoch. Tu v Česku sa stavajú moderné štadióny, tie staršie sa prípadne rekonštruujú. Oproti Rumunsku alebo Slovensku sú tak na veľkej úrovni. Kam sme tento rok prišli, tam stál krásny štadión.
Na Slovensku sa situácia síce zlepšuje, ale v čase, keď som tam mal tú možnosť hrať, boli slovenské a maďarské štadióny podobné – betónové monštrá. Čo sa futbalu týka, v Česku sa hrá viac do taktiky, veľa sa dbá na prípravu a tréning. Hra je vo výsledku atraktívnejšia nielen pre hráčov, ale hlavne pre diváka, teda aspoň podľa môjho názoru. V Rumunsku sa vo svojej dobe točilo veľa peňazí, ale za poslednú dobu išla kvalita dole. V Česku je to presne naopak.
Ako číslo nosíš 30, má to nejaký hlbší zmysel?
Už od mládežníckeho pôsobenia v Sigme som nosil 30. Kam som šiel, tam som si ju vzal, teda, ak to šlo. Keď som sa vrátil do Olomouca, o 30 som si ako skúsený mazák hneď povedal. Proste mi prirástla k srdcu a futbal si bez nej nedokážem predstaviť.
Vďaka parádnym výkonom si Sigma zabezpečila postup do kvalifikácie Európskej ligy. Tešíš sa?
Tak určite sa na to tešíme všetci. Chceme sa ešte porvať o 3. Miesto v lige, ktoré zabezpečuje postup do skupiny, aj keď to nemáme úplne vo svojich rukách. Nech už v predkole alebo v skupine platí, že čím ďalej sa prebojuješ, tým lepšie tímy sú, a to je hrozná výzva. Aj napriek tomu, že v Sigme asi nie je chlapec, ktorý by mal skúsenosť s európskymi pohármi, je v našom tíme kvalita, takže to bude ako pre nás, tak pre ostatných veľmi zaujímavé.
Keď sa obzrieš na svoju doterajšiu kariéru, spomenieš si na nejaký zápas, ktorý je iný ako ostatné?
Dobrých i zlých zápasov mám za sebou množstvo, v rýchlosti asi jeden z nich nevyberiem. Medzi moje najobľúbenejšie spomienky patrí rok 2005, keď som sa na Slovensku stal brankárom sezóny. Tým som sa v roku 2010 stal aj v Rumunsku. Človek si potom hovorí, že sezónu neodchytal úplne zle. V Rumunsku je futbal mediálne inde ako tu, takže ľudia aj médiá to všetko proste riešili viac.
Na ktorom z českých štadiónov sa ti hrá najlepšie, teda okrem domáceho Androvho štadióna?
Ako už som povedal, české štadióny sú všetky moc fajn a príjemné. Na Letnej to má najväčšie kúzlo, Eden je zase super moderný. Na takých štadiónoch sa musí hrať každému dobre.
Obliekaš model Classic. Jsi s ním spokojen? Jak jsi se k rukavicím BU1 vôbec dostal?
Za svoju kariéru som vystřídal veľa rukavíc. Raz som videl video, kde môj kamarát rukavice skúša. Hovoril som si, že ani nie je možné, aby rukavice takto lepili. Chalanov z Bu1 som hneď kontaktoval a za pár dní som si rukavice mohol vyskúšať sám, nesklamali ma. Som stará škola a tak mám najradšej, keď je dizajn rukavíc jednoduchý, čistý. To Classic splňuje na 100%. Aj napriek tomu, že predtým som mal rukavice od konkurencie, ktoré som si nemohol vynachváliť, tak teraz by som ich späť už nevymenil. Vždy ostatným hovorím: “Skús si jeden pár, nebudeš ľutovať!“. Klukům chci tímhle mockrát poděkovat, za skvělou práci. Možná že právě i díky těmhle rukavicím jsem odchytal takovou sezonu.
Mílo, zbývá nám poslední otázka. Stanovil sis už nějaký cíl na příští sezonu?
Jelikož ještě zbývá poslední kolo, soustředíme se jen a jen na sezonu aktuální. Rádi bychom se posunuli na 3. Příčku, to ale není jen na nás. Avšak cíl na příští sezonu je jasný. Být zdraví, být soudržní jako do teď a zopakovat hru, kterou jsme předváděli letošní rok.
Buchtiči, mockrát ti děkuju za parádní rozhovor. Máš ešte nejaké slová, ktoré by si rád poznamenal?
Taktiež mnohokrát ďakujem! Všetkým by som rád poprial úspešný zvyšok sezóny a slnečné leto. Rád by som týmto znovu poďakoval chalanom z BU1 za fajnové rukavice, na ktoré je proste spoľah. Tým, ktorí ešte nemali tú možnosť ich vyskúšať, vzkazujem: “Skús si jeden pár, nebudeš ľutovať!“
